Vymáhanie pohľadávok je jedna z najbežnejších, možno najrutinnejších činností advokáta. Vzťah veriteľ -- dlžník je v zásade vzťahom idylickým. Až do okamihu, keď veriteľ začne v súlade so zákonom požadovať svoje plnenie. Najprv sa veriteľ dozvie neuveriteľné množstvo príbehov, prečo sa dlh plniť nedá. Dlžnícka fantázia je v tomto ohľade veľmi invenčná. V niektorých prípadoch dokonca dlžník prejde do protiútoku a začne spochybňovať samotnú pohľadávku či postup veriteľa. Chcel by som v tomto článku vysvetliť a bližšie ozrejmiť niektoré práva veriteľa.
Pohľadávka je najčastejšie spájaná s existenciou zmluvného vzťahu. Bez ohľadu na to, či ide o vzťah písomný alebo ústny, má veriteľ právo požadovať po lehote splatnosti od dlžníka nejakú povinnosť, najčastejšie peňažné plnenie. Okrem takýchto zmluvných pohľadávok môžu existovať aj pohľadávky, ktoré nevznikli na základe zmluvného vzťahu a ich právny základ môže byť daný právnym predpisom alebo právnou skutočnosťou. Ide napríklad o náhradu škody, bezdôvodné obohatenie. Pritom sa hodnotí objektívny stav, nie subjektívne pocity dlžníkov.
Veriteľ má teda právo na splnenie svojej pohľadávky, a to riadne a včas. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, vzniká veriteľovi nárok vymáhať pohľadávku s príslušenstvom zákonnou cestou. Veriteľ môže realizovať svoje právo celou plejádou prostriedkov. Niekedy stačí predžalobná upomienka, inokedy treba žiadať uznanie dlhu formou notárskej zápisnice či podať návrh na platobný rozkaz. Často sa stáva, že ani právoplatné rozhodnutie súdu a následná exekúcia nenavráti veriteľovi jeho peniaze. Dlžník sa často zbavuje účelovo svojho majetku. Veriteľ má preto okrem občianskoprávnych prostriedkov právo podať na dlžníka aj trestné oznámenie, ak sa domnieva, že existuje podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Len pre úplnosť. Takmer každá predžalobná upomienka končí konštatovaním, že ak dlžník nezaplatí ani v náhradnom termíne, veriteľ bude nútený použiť všetky právne prostriedky vrátane podania trestného oznámenia. Niekedy sa uvedie aj konkrétny trestný čin, k porušeniu ktorého podľa veriteľa došlo. Je to štandardný a zákonný postup. Nie je výnimkou, že dlžníci nazvú aj takéto konanie neprimeraným vyhrážaním sa. Právo veriteľa, ak sa uskutočnilo zákonným spôsobom, nemôže byť neskôr akokoľvek sankcionované. Orgány činné v trestnom konaní musia objektívne vyhodnotiť všetky dôkazy, vrátane často účelových tvrdení dlžníkov či obvinení. Na druhej strane, ak dlžník si je istý, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, trestného stíhania sa nemusí obávať. Bude zastavené. Preto tvrdenia dlžníkov, že podaním alebo oznámením o podaní trestného oznámenia vo veci, ktorá súvisí s nezaplatením dlhu, môže veriteľ dlžníka vydierať, mi pripadá ako právnikovi absolútne absurdné a účelové. Veriteľ podaním trestného oznámenia naplní len svoje zákonné právo.
Jozef Vozár, advokát