Nedeľné voľby v Rusku potvrdili, že ruskí voliči chcú, aby Vladimir Putin zostal v politike aj keď ako prezident skončí v máji 2008. Voliči tiež adresovali okolitému svetu správu, že hodnoty demokracie sú merané výlučne ruským metrom a druhou správou je, že skutočná opozícia zostala pred dverami Dumy. Obmedzenie prístupu opozície do televízie, uväznenie niektorých jej lídrov (Garry Kasparov) v poslednom predvolebnom týždni, prípady manipulovania s priebehom volieb -- to sú fakty, ktoré znepokojujú medzinárodné organizácie a demokratické krajiny, a všetci relevantní to dali jasne najavo..A ešte jedna perlička: ak sa potvrdia predbežné informácie, že v Čečensku bola 100-percentná účasť a z toho 99 percent hlasov dostala Putinova strana, tak to bude absurdný príklad, ako sa cez voľby legitimizuje nenávidený okupant. Ibaže ak skutoční Čečenci nevolili a za nich nahádzali lístky do urien ruskí vojaci..
Veľmi ťažko možno spochybniť Putinovo tvrdenie, že Rusko je "integrovanou časťou európskej civilizácie", ale priebeh a výsledok volieb popierajú tvrdenia o prínose Ruska k "deľbe hodnôt a základných princípov, ktoré formujú víziu sveta podľa väčšiny Európanov". A to nie je jediný rozdiel medzi členskými krajinami EÚ a Ruskom. Ruská zahraničná politika vnáša dezintegráciu a oslabovanie pozície členských krajín EÚ so zámerom získať, respektíve obnoviť vplyv Ruska v strednej a vo východnej Európe -- spomeňme si na prísne zodvihnutý ruský prst pri rozširovaní NATO o nové východoeurópske krajiny či jednostranné diktovanie podmienok pri rokovaniach o novej asociačnej zmluve EÚ -- Rusko.
Na druhej strane je to EÚ, ktorá drží ekonomiku Ruska nad vodou -- až 75 percent príjmov ruského štátneho rozpočtu vytvára európsky energetický trh. I napriek tomu Rusko presadzuje dlhodobé kontrakty vývozu plynu a ropy stanovené indexom vo vzťahu k cene ropy a ropných produktov, ktorých cena je veľmi premenlivá, a to je dôsledok jej preplácania. Rusko odmieta vstup cudzieho kapitálu do ruských ropných a ťažobných spoločností, a naopak, skupuje všetky európske distribučné siete pod hlavičkou Gazpromu tak, aby diktovalo EÚ pravidlá hry (napríklad, že má zrušiť vízovú povinnosť voči Ruskej federácii).
Tento asymetrický model spolupráce z dlhodobého hľadiska ohrozuje jednotu členských štátov únie. Európska únia (členovia eurozóny) sú s 37-percentným podielom jedným z najväčších zahraničných investorov v Rusku. Rusko je pre úniu dôležitým partnerom, ale nie jediným. Neobstojí ani tvrdenie, že Rusko vo svojej histórii dominovalo práve za vlády jednej a silnej ruky, evidentné je očarenie súčasných vládnych elít a najmä Putinovo zhliadnutie sa v cárovi Petrovi Veľkom. Ten síce cez Petrohrad otvoril ruské okná dokorán vtedajšej modernej technológii Made in (západná) Európa, ale doma vládol železnou päsťou klasického imperátora -- samovládcu. Na neho naozaj platí encyklopedické zjednodušenie: autokracia, modernizácia, expanzia.
Výsledkami volieb akoby sa Rusko vrátilo do čias cárskeho Ruska. Naopak, Európska únia je o spolupráci a hodnotách pluralitnej demokracie, o synergii ekonomických a politických záujmov. Aj preto sa počet členských krajín Európskej únie rozrastá, na rozdiel od pokračujúcej fragmentácie bývalého Sovietskeho zväzu. Z dlhodobého hľadiska možno predpokladať konfrontácie medzi týmito dvoma hodnotovými svetmi. Pri tejto konfrontácii sa nebude meniť pod nátlakom len EÚ, ale aj Rusko. A to je dobrá správa pre Rusko i pre Európu a demokratický svet vôbec.
Pavol Jusko, Rada pre medzinárodné vzťahy
StoryEditor