Južné Osetsko nie je provincia, nie je štát, nie je politický režim. To je firma čekistických generálov a osetských banditov, ktorých jediným cieľom je získať čo najviac peňazí plynúcich z Moskvy na vojnu s Gruzínskom.
Za nič na svete sa nedá povedať formulácia, že vláda Južného Osetska je separatistická. Kto tam je separatista? Šéf miestnej KGB Anatolij Baranov, ktorý predtým riadil Federálnu službu bezpečnosti v Moldavsku? A je ním šéf juhoosetského ministerstva vnútra Michail Mindzajev, ktorý predtým bol ministrom vnútra v Severnom Osetsku, ktoré je súčasťou Ruska?
A možno je separatistom juhoosetský minister obrany Vasilij Luniev, donedávna vojenský komisár permského obvodu v Rusku? Alebo šéf juhoosetskej Rady bezpečnosti Anatolij Barankievič, bývalý zástupca vojenského komisára Stavropoľskej oblasti, ktorá tiež je súčasťou Ruska? A meno premiéra J. Osetska -- Jurij Morozov -- tiež neznie osetsky.
Vláda Južného Osetska nemá žiadne strategické ciele. Ich činnosť v Osetsku má iba jeden zmysel -- zarábať peniaze. A nie sú malé. Nový plynovod, ktorý má viesť cez hory a ktorý má zásobovať Osetsko v momente zastavenia dodávok z Gruzínska, bude stáť 570 mil. USD.
Existuje ešte tajný rozpočet Južného Osetska na vedenie vojen, v ktorom je vyše 800 mil. USD na každý rok. Sú tu ešte dôchodky a platy pre zamestnancov rozpočtovej sféry. Trvalý pobyt v Južnom Osetsku má 30-tisíc ľudí. Zvláštnou náhodou však platy a penzie dostáva 80-tisíc ľudí.
Keď sa písalo a ukazovali zábery z ostreľovania hlavného mesta Cchinvali, mali by sme si zapamätať, čo je to za mesto. To nie je mesto v centre republiky ostreľované diverzantmi. Cchinvali z troch strán hraničí s Gruzínskom. Obranné línie tvorí posledný rad domov. Aby Gruzínci nestrieľali do civilistov, stačilo, aby osetské palebné pozície boli prenesené sto metrov za hranicu mesta. Ale hlavná zásada teroristov zo spoločnosti Osetsko, s. r. o., spočíva v tom, že palebné pozície sa dávajú do a medzi civilné budovy, aby v prípade paľby z druhej strany sa mohli ukázať svetu zábery zranených detí.
Keď nám hovoria o ostreľovaní civilistov, treba si zapamätať, že v Južnom Osetsku dnes nie sú civilisti. Južné Osetsko nie je žiaden štát, nie je to etnická skupina, nie je to žiadna provincia, ale zvláštna forma pseudoštátu, ktorého obyvatelia prijali rolu zmobilizovaných utečencov. Táto kváziarmáda, ktorej veliteľ za žiadnu cenu nedovolí podriadeným zaoberať sa čímkoľvek iným okrem vojny, tak čo môžu vôbec urobiť, keď veliteľova moc je absolútna?
Peniaze určené na fungovanie tohto pseudoštátu v chronickom stave vojny sú fakticky súkromnými peniazmi jeho vodcov. A hystéria vyvraždených obyvateľov sa stane hlavným nástrojom vedenia politiky a jej realizácie v prospech vlastných účtov.
Júlia Latynina, známa ruská publicistka. Článok (krátený) je prevzatý z webového portálu Ej.ru, ktorý je opozičný voči politike ruskej vlády a z portálu Gazeta.pl