Odkedy bol v júni 2002 zverejnený list Petra Kresánka Mikulášovi Dzurindovi, súvisiaci s tendrom na dodávku 35 vláčikov, obsahujúci už preslávenú vetu "...Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké", sa nedá s menom Gabriel Palacka (vtedajší pokladník SDKÚ-DS) spájať efektívny boj proti korupcii a klientelizmu.
Zrejme ten istý Gabriel P. - ktorý sa do prvého podozrenia médií dostal už krátko po svojom nástupe na post ministra dopravy v súvislosti so zrušením tendra na tretieho mobilného operátora, t. j. na jar 1999 - sa podľa slov predsedu vlády Roberta Fica dostal do veľmi pozoruhodných podozrení: mal vraj disponovať s účtami vo Švajčiarsku, na ktoré chodili peniaze z tunelovania tunela Branisko. V kauze je už obvinených desať osôb, o. i. aj stranícki nominanti SDKÚ-DS vo vedení Slovenskej správy ciest, z trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a podvodu v tejto kauze. Predstava, že "Gabo" je zainteresovaný do neštandardného narábania so štátnymi prostriedkami, zrejme prekvapí len máloktorého pozorovateľa slovenského politického života, a podozreniu, že aj v tomto prípade ide diaľnica do straníckych účtov, sa odoláva veľmi ťažko.
Padni komu padni - ak išlo dokázateľne o trestné činy, rozhodne súd. Politická zodpovednosť si vyžaduje tri veci - zvolať mimoriadny kongres SDKÚ-DS a rekonštruovať prinajmenej vedenie tejto strany. To na opozičnej strane. Pripustiť kontrolu opozíciou všade tam, kde sa narába so štátnymi peniazmi - to na strane Smeru-SD. Lebo pravdepodobnosť, že preverovanie tendrov súčasnej vlády v budúcnosti dospeje k podobným výsledkom, nie je nulová.
Róbert Kotian
StoryEditor