Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.02.2008, 00:00

Amerika sa z učiteľa stáva žiakom

Pri pohľade na prebiehajúcu finančnú krízu v USA si človek môže iba želať, kiežby americkí tvorcovia politík dokázali načúvať radám z rozvojových krajín aspoň do polovičnej miery, ako rady dokážu dávať.
Američania si podľa všetkého uvedomujú, že kolaps ich "horších než dobrých" hypoték má až priveľmi spoločné s inými predchádzajúcimi bankovými krízami od roku 1945 na celom svete.
Omrvinka nádeje je v tom, že v okolitom svete (najmä tam, kde sa rozvíja trh) je množstvo mimoriadne významných činiteľov, súčasných i minulých, ktorí už túto inscenáciu videli. Keby len architekti amerických koncepcií počúvali, mohli by získať predstavu o spôsobe riešenia finančných kríz od expertov, korí ich na vlastnej koži zažili a bez ujmy ich prežili.
Paralela medzi súčasnou krízou v USA a tými predchádzajúcimi nie je, nanešťastie, iba hyperbolou. Kvalitatívne súvislosti sú evidentné: banky využívajúce mimobilančné pôžičky na financovanie mimoriadne rizikových špekulácií, exotické finančné nástroje a nadmerná roztopašnosť z prísľubu nových trhov. Sú tu však aj silné kvantitatívne kontexty. Profesorka Carmen Reinhartová z University of Maryland spolu so mnou sme systematicky porovnávali nástup americkej krízy rizikových hypoték s nástupmi 19 najhorších kríz v priemyslovom svete za posledných 60 rokov. Medzi ne patrili dramatické krízy v Škandinávii, Španielsku a Japonsku, spolu s menšími udalosťami, ako bola napríklad americká kríza stavebných sporiteľní v 80. rokoch.
Prakticky vo všetkých hlavných ukazovateľoch -- vystreľovanie cien akcií a nehnuteľností, schodkov obchodnej bilancie, rastu zadlženosti štátu a domácností a trajektórie rastu zvyčajných pred krízou -- svietia Spojeným štátom červené kontrolky. Jednoducho -- prudko pritekajúce finančné zdroje do USA umelo tlačili úrokové sadzby dole a nafukovali ceny aktív, čo spôsobilo uvoľnenie bankových a regulačných štandardov a naostatok kolaps.
Po finančných krachoch v 90. rokoch a neskôr v Ázii a Latinskej Amerike, nechali si postihnutí poradiť nielen od MMF, ale aj od množstva malých panelov zložených z popredných osobností zastupujúcich rôzne prostredia a skúsenosti. USA by mali urobiť to isté. Šéf MMF Dominique Strauss-Kahn by s ľahkosťou dokázal zostaviť vynikajúci panel zo spektra štátov, ktoré predtým prešli tortúrou kríz -- Mexiko, Brazília, Južná Kórea, Turecko, Japonsko či Švédsko, ale najmä Argentína, Rusko a Čile.
Lenže panel by musel prehliadať súčasné pokrytectvo Ameriky. Ministerstvo financií USA v 90. rokoch Áziu počas krízy súrilo, aby sprísnila svoju fiškálnu politiku. Teraz však Kongres USA s prezidentom Bushom súťažia o zavedenie gigantického balíka finančných stimulov, ktorých hlavným účinkom bude to, že budúcemu prezidentovi zviažu ruky pri zjednodušovaní daňových zákonov a uzatváraní rozpočtového deficitu.
Američania tvrdohlavo povedali Japonsku, že jediným spôsobom ozdravenia tamojšej ekonomiky je likvidácia nesolventných bánk a regenerácia finančnej sústavy schumperterovskou "kreatívnou deštrukciou". Dnes sa ukazuje, že americké orgány sú ochotné uvažovať o akomkoľvek opatrení, bez ohľadu na jeho inflačný vplyv, len aby zabezpečili, že nepadne žiadny z významných domácich bankových a investičných domov.
Zahraničné vlády sa už roky sťažujú na americké hedgeové fondy a tvrdia, že ich nepriehľadné správanie predstavuje neprijateľné riziká pre stabilitu. Mnohí americkí politici si teraz sťažujú na netransparentnosť suverénnych fondov (veľkých štátnych investorov, najmä z Ázie a zo Stredného východu), ktoré získavajú podiely v amerických aktívach predstavujúcich naozajstnú trofej, napríklad Citibank či Merrill Lynch.
V skutočnosti by väčšia zainteresovanosť krajín ako sú Rusko a Čína na prosperite ekonomiky USA vôbec nebola zlá. Áno, bolo by to vhodné, aby MMF pre fondy suverénneho majetku kreoval dobrovoľný kódex správania, ale ten by sa nemal používať ako zbraň na presadzovanie finančného protekcionizmu. Spoločne s inými už roky upozorňujem na to, že rastúce trhy potrebujú väčšie zastúpenie v globálnej finančnej správe. Táto vec dnes výrazne presahuje symboliku. Americké hospodárstvo má ťažkosti a nie je pravdepodobné, že odlietajúce triesky problémov sa zastavia na hraniciach USA. Experti z rastúcich trhov a aj odinakadiaľ majú k riešeniu finančných kríz veľa čo povedať. Amerika by mala začať počúvať, než bude neskoro.

Kenneth Rogoff, profesor Harvardovej univerzity
Copyright: Project Syndicate, 2008. 
www.project-syndicate.org 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.