Pamäť národa sa podobá pamäti vojaka základnej služby. Vie, že dva roky života v armáde boli stratené, ale neskôr si spomína už len na príjemné zážitky z vojny. Niekedy však treba pamäť národu oprášiť. Dnešná opozícia tvrdí, že za rozhodnutie Ústavného súdu o zrušení Špeciálneho súdu môže súčasná koalícia, ktorá si zvolila "svojich" sudcov. Pravda je však trochu zložitejšia.
Terajšia opozícia sa nevedela počas svojho vládnutia dohodnúť na menách sudcov Ústavného súdu. Podľa mňa dôvodom bol podaný návrh na vyhlásenie zákona o umelom prerušení tehotenstva za protiústavný. Vtedajší predseda Ústavného súdu totiž tvrdil, že pokiaľ nebude Ústavný súd kompletný, nebude môcť rozhodovať o takom závažnom zákone. Napriek tomu, alebo práve preto, neboli zvolení ďalší sudcovia Ústavného súdu. Vo vtedajšej koalícii to znamenalo dočasný pokoj zbraní a odsúvanie rozhodovania do budúcnosti. Nakoniec vláda padla na inom podobnom spore - výhrada svedomie - ale problém neobsadeného Ústavného súdu zostal.
Okrem toho komunikácia s odbornou verejnosťou o príčinách vzniku Špeciálneho súdu nebola najšťastnejšia. Obhajcovia zriadenia tohto súdu argumentovali najmä snahou o preseknutie miestnych väzieb pri rozhodovaní. Tie určite sú a nie je jednoduché v takom prostredí nestranne rozhodovať. Zrejme bolo potrebné otvorene povedať, že štát nie je schopný zabezpečiť pre všetkých sudcov také podmienky na rozhodovanie, ako má Špeciálny súd. Preto bolo jednoduchšou a zrejme aj lacnejšou alternatívnou vytvoriť súd, ktorý bude mať vo svojej vecnej pôsobnosti rozhodovanie o najťažších trestných činoch. To mala byť pomoc a odbremenenie pre všeobecné súdy. Zriadením podobných súdov sa nespochybňuje kompetentnosť a nezávislosť sudcov ostatných súdov. Naopak, chápe sa to ako pomoc pri posilnení ich nezávislosti a odbúravaní možností zasahovať do ich rozhodovania v špecifických prípadoch. Tento argument sa málo vyzdvihoval. Politici svojimi niektorými nešťastnými vyjadreniami vytvorili dve kategórie sudcov. Špeciálni, čiže neovplyvniteľní, a tí ostatní. Odporcovia Špeciálneho súdu preto našli veľkú podporu aj u všeobecných sudcov, ktorí sa cítili týmto zjednodušením dotknutí. Navyše k tomu treba pridať útok na tie najprimitívnejšie ľudské pudy, ako závisť v podobe neustáleho zdôrazňovania osobitných príplatkov sudcom Špeciálneho súdu.
Tieto neustále diskusie mal ukončiť Ústavný súd. Jeho rozhodnutie otvára ďalšie právne otázky. Na jednej strane Ústavný súd konštatoval, že platia všetky doteraz existujúce rozhodnutia. Fakt je ten, že rozhodnutie Ústavného súdu platí pro futuro a Špeciálny súd aplikoval rovnaké právne predpisy ako aj všeobecné súdy, pričom tieto neboli vyhlásené za protiústavné. Navyše rozhodnutia Špeciálneho súdu preskúmaval Najvyšší súd SR. Na druhej strane je racionálny aj argument, podľa ktorého by sa mali rozhodnutia preskúmať, ak boli uskutočnené súdom, ktorý bol vyhlásený za protiústavný.
Jozef Vozár