Český premiér Mirek Topolánek si úplne nešťastne načasoval rekonštrukciu svojej vlády a navyše je už úplne nepochopiteľné, prečo sa do takého dobrodružstva vôbec púšťa. V parlamente mu vláda visí na aktuálnej nálade a zdravotnom stave zopár poslancov a pred ním stojí hora povinností v rámci predsedníctva EÚ. Doma si na neho brúsi zuby ekonomická recesia so všetkými " populárnymi" dôsledkami.
Prehraté krajské voľby mu hrebienok poriadne zrazili, no po kongrese ODS, keď prevalcoval vnútrostraníckych oponentov jedna radosť, tak sa mu znova asi zdá, že si môže dovoliť hocičo. Presnejšie - vyhodiť z vlády Jiřího Čunka, predsedu koaličnej kresťansko-demokratickej strany. Ten mu to obratom vrátil - chce stiahnuť z vlády premiérovho obľúbenca, ministra financií Miroslava Kalouska.
Čunek pritom nerobí nič iné, iba primitívne vydiera, lebo si je istý, že bude aj v tej budúcej vláde, či vyhrá voľby Paroubkova sociálna demokracia alebo Topolánkovi občianski demokrati. Politikárčenie znova víťazí, záujmy štátu idú bokom. Svedčia o tom slová Čunkovho straníckeho zástupcu Juránka, ktorý o Kalouskovi vyhlásil, že je síce vynikajúci minister financií pre Českú republiku, ale je zlý pre materskú stranu. V čom nie je dobrý pre vlastnú stranu, si môžeme ľahko domyslieť.
Koaličné vlády v postkomunistických krajinách neustále ukazujú, akým deštruktívnym nástrojom sú v rukách samoľúbych politikov. Nastal čas na zmenu, nastal čas na voľby podľa väčšinového princípu, nastal čas na komplexnú zodpovednosť za štát. Lenže niet toho, kto to zmení - politici to neurobia, boli by blázni, a voliči už nie sú dávno zbláznení do politiky, aby zvonili kľúčmi na námestiach a chceli zmenu. A tak parazit postkomunistickej demokracie - koaličná vláda - si bude ďalej robiť so štátom, čo sa mu len zachce.
Peter Turčík