V súčasnom období prebieha diskusia o spôsobe regulácie cien pri prechode na euro. O tom, že takéto opatrenie je v trhovej ekonomike nesystémové, sa popísalo veľa článkov. Menej sa hovorí o tom, že rámci hospodárskej súťaže sa uskutočňuje aj predaj výrobkov pod ich výrobnú cenu. Navonok táto situácia môže vyzerať pre spotrebiteľa ako veľmi priaznivá. Kupuje výrobky lacnejšie. Zdanie však klame. Často za takouto cenovou vojnou sa skrývajú snahy o ovládnutie trhu, či zničenie slabšej a menšej konkurencie. Po ovládnutí trhu nastáva totiž takmer okamžite zvyšovanie cien. Keďže neexistuje k danej problematike domáca judikatúra, dávame do pozornosti zahraničné skúsenosti. Pri podobnej právnej ochrane nekalej súťaže u nás a napríklad v Nemecku sú závery aplikovateľné aj na našu prax.
Samotný predaj pod cenu konkurenčného súťažiteľa sa v Nemecku nepovažuje za nekalosúťažný, len ak to má hospodársky zmysel. Uvádzané sú najmä tieto prípady: problémy s odbytom a zmena módy, vyprázdňovanie skladov v dôsledku hroziacej skazy výrobkov a príchod nových výrobkov.
K predaju pod cenu musia pristúpiť viaceré okolnosti, aby sa mohlo podľa názoru nemeckých súdov hovoriť o nekalosúťažnom konaní. Judikatúra opakovane zdôrazňuje úmysel vytlačiť alebo zničiť konkurenciu zneužitím základných obchodných princípov.
O úmysle vytlačiť konkurenčného súťažiteľa z trhu hovoria predovšetkým tieto indície: a) súťažiteľ ponúkajúci výrobky pod cenu má silnejšie postavenie na trhu alebo je podstatne kapitálovo silnejší, b) výrobky pod cenu neponúka len na krátke obdobie ako podnet na zavedenie alebo znovuoživenie predaja výrobku, c) cielene ponúka výrobky pod cenu, akú zavádza konkurenčný súťažiteľ, a na toto uskutočňuje protireklamu, d) predaj pod cenu je lokálne ohraničený na určité súťažné územie (relevantný trh).
Platná právna úprava generálnej klauzuly v § 44 Obchodného zákonníka poskytuje možnosti postihu predávania pod cenu. Aby sme mohli určité konanie považovať za nekalosúťažné, musí spĺňať všetky podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže. Podľa § 44 Obchodného zákonníka "nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje". Ak jeden z týchto znakov chýba, nejde o konanie, ktoré by bolo postihnuteľné.
Posúdenie, či právne relevantné správanie subjektov v oblasti predaja výrobkov pod cenu korešponduje s dobrými mravmi, je v kompetencii súdu. Pritom súd by nemal len konštatovať, že určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ale mal by aj konkretizovať, v čom vidí tento rozpor. Najvyšší súd SR už roku 1994 vyslovil názor, že konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže treba rozumieť porušenie pravidiel a zvyklostí, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažiaci považujú za zodpovedajúce podnikateľskej činnosti. Nevyžaduje sa v zmysle zákona, aby ujma skutočne vznikla. Stačí, keď predaj výrobkov pod cenu je spôsobilý privodiť ujmu.
Predaj pod cenu za určitých okolností možno podľa nášho právneho poriadku charakterizovať ako nekalosúťažný. Aktivita je však na samotnom súťažiteľovi. Okrem zdržania sa takéhoto protiprávneho konania môže žiadať súd o náhradu škody či ujmy v peniazoch. Predovšetkým zdĺhavosť súdneho konania odrádza našich podnikateľov od žalôb, ktoré by "čistili" podnikateľské prostredie od rôznych protiprávnych konaní.
Jozef Vozár, Ústav štátu a práva SAV