Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Dosiahnutím zhody na Lisabonskej zmluve Európa zdvihla kotvy a po dlhšom období bezvetria sa vydala na cestu. Otázne je, či sa jej podarí pribrať na palubu aj svojich občanov. Na základe významných reforiem inštitúcií a pravidiel hlasovania sa mohli rozplynúť pochybnosti o spôsobilosti rozšírenej únie: tanker EÚ dokáže manévrovať. Ako je to však s kompasom, spoločnými hodnotami, podľa ktorých sa orientujeme?
Vysvetlenie podáva najmä Charta základných práv, ktorá sa začína smerodajnými slovami: "Národy Európy sa rozhodli vytváraním čoraz užšieho zväzku mať spoločnú mierovú budúcnosť na základe spoločných hodnôt." Túto chartu pred siedmimi rokmi vypracoval Konvent, teraz nasleduje rozhodujúce zhodnotenie: Lisabonská zmluva záväzne zakotvila práva, ktoré sú v charte obsiahnuté, aj keď s výnimkami pre Spojené kráľovstvo a Poľsko, ktoré sa na úplné uplatňovanie charty zatiaľ nedokázali odhodlať. Dovedna 54 článkov odzrkadľuje základné práva, ktoré sú meradlom práva a konania Európskej únie. Inštitúcie EÚ a všetky orgány, ktoré uplatňujú právo Spoločenstva, ich musia dodržiavať a európski občania sa na ne môžu odvolať pred súdom. To je významný úspech, pretože tu v podstate máme do činenia s obdobou ústavnej listiny základných práv.

Sloboda, solidarita a spravodlivosť
Naše hlavné hodnoty -- sloboda, ktorá je v Európe chránená zásadami právneho štátu a demokracie, solidarita, ktorej praktickým naplnením je zásada sociálneho trhového hospodárstva, a spravodlivosť, vyjadrujú nanajvýš európsku myšlienku. Európska únia získava Chartou základných práv právny poriadok pochádzajúci z týchto prameňov a predstavuje právny a životný model, ktorý môžeme sebaisto označiť ako European-Way-of-Life. To, čo bolo v reformnej zmluve s názvom Európska ústava odopreté, sa slávnostne priznáva v Charte základných práv. Jej kľúčové pojmy sú ľudská dôstojnosť, ľudské práva, demokracia a právny štát, sloboda, rovnosť, solidarita a subsidiarita. Základom charty je myšlienka, že človek má ako osoba zodpovednosť sám tak voči sebe, ako aj voči spoločnosti. Charta však nehovorí len o všeobecných princípoch, ale naozaj konkrétne chráni dôstojnosť starších osôb, blaho detí a zakazuje klonovanie.
Charta je pôsobivým dôkazom toho, že v Európskej únii vládne právo, a nie moc. Charakterizuje ďalšiu etapu na ceste k Európskej únii, ktorá rešpektuje dôstojnosť človeka a ktorej predpisy dokážu chrániť jednotlivcov.
S cieľom zviditeľniť túto novú etapu rozvoja ľudských a občianskych práv v očiach verejnosti predsedovia Rady, Komisie a Parlamentu chartu slávnostne vyhlásili a spoločne podpísali na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu 12. decembra 2007. Európsky parlament, ktorý bol od začiatku hybnou silou, schválil chartu koncom novembra 2007 prevažnou väčšinou.

Európa je viac ako spoločný trh
Táto charta je aj politickým míľnikom európskeho zjednotenia. Je vyjadrením jedinečného spôsobu spolužitia a spolupôsobenia občanov a štátov Európskej únie. Súčasná Európa je oveľa viac než len veľký spoločný trh, viac než snahy o hospodársky úspech a spravodlivé vyváženie záujmov. Čoraz jasnejšie sa prejavuje jej povaha spoločenstva hodnôt, ktoré stmeľujú takmer 500 miliónov občanov. V charte sa skrýva potenciál dať zatiaľ slabo rozvinutej európskej identite silný stimul a ostrejšie rysy. Lisabonská zmluva zmodernizuje Európsku úniu a jej orgány od hlavy až po päty. Srdce európskeho zjednocovania však bije v charte so základnými právami a hodnotami. Tu spočíva šanca, že po modernizácii inštitúcií prenikneme k ľuďom a rozvinie sa nové povedomie európskej pospolitosti, pocit, že Európa sme "my". Je správne, že ľudia cítia zviazanosť so svojou domovinou a otčinou, zároveň by sa však mali vnímať aj ako Európanky a Európania. Nič nás nespája pevnejšie ako spoločné hodnoty. Väčšia súdržnosť je významným zdrojom síl Európanov na to, aby dokázali čeliť veľkým výzvam globalizovaného sveta. Mnohé ciele môžeme dosiahnuť iba spoločným úsilím.
Charta je modernou listinou základných práv, ktorá zabezpečuje ochranu občanov vzhľadom na ďalší rozvoj spoločnosti a zvraty podmienené globalizáciou. Prestanú sa vykonávať hraničné kontroly medzi starými a novými členskými štátmi. Otvorené hranice, cezhraničné stretnutia a živá rozmanitosť jazykov, kultúr a tradícií nás obohacujú. V spoločnom boji proti trestným činom sa budú brániť slobody a občianske práva tak, ako sú zaručené v charte. Časy, keď na oboch stranách vládol podvedomý odpor a izolácia, už pominuli; cezhraničná spolupráca je neodmysliteľnou súčasťou európskej identity.
Charta je spoľahlivým kompasom na určenie vlastnej pozície. Dá sa z nej vyvodiť výzva na zasadzovanie sa o demokraciu a ľudské práva aj mimo Európy. Vyhláseniu základných práv v Štrasburgu tak predchádzal ďalší akt symbolického významu: udelenie tohtoročnej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia sudánskemu obhajcovi ľudských práv Sálihovi Mahmúdovi Usmánovi.
Charta je modernou, zreteľne formulovanou kodifikáciou základných práv. Zároveň podáva navonok, teda našim partnerom v celom svete, svedectvo o zhode na hodnotách, ktoré sú základom európskeho zjednotenia. Charta -- to je kľúčový dokument nášho sebaponímania, našej identity ako Európanov!

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.