Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.06.2008, 00:00

Mašínovci - vrahovia alebou hrdinovia

Pre niektorých Čechov to bol najväčší útek počas studenej vojny. Ale v strednej Európe, kde sa história často prepisuje, je veľa iných, ktorí hľadia na piatich mladých Čechov, ktorí sa v roku 1953 brodili 28 dní nehostinným, zasneženým lesom, aby sa dostali do západného Berlína, ako na bezohľadných vrahov, podobných dnešným islamským teroristom.
V októbri 1953 sa päť Čechov vydalo na cestu cez československú hranicu do NDR s cieľom dostať sa do sektora Berlína kontrolovaného Američanmi. Lenže cesta, o ktorej si mysleli, že bude trvať päť dní, trvala štyri týždne, počas ktorých vzdorovali hladu, omrzlinám, guľkám a 24 000 sovietskych vojakom a príslušníkom polície NDR.

Piati Česi, ktorí sa sami vyhlásili za protikomunistických bojovníkov - bratia Josef a Ctirad Mašínovci a ich priatelia z detstva Milan Paumer, Zbyněk Janata a Václav Šveda - počas svojej cesty za slobodou kradli autá a samopaly, protivníkov omamovali chloroformom, vlámali sa do niekoľkých policajných staníc a zabili šiestich ľudí, hrdlo jedného policajta prerezali skautským nožíkom.
Konečne, po nočnom skrývaní sa v jamách krytých vetvami a po prekonaní 320 kilometrov, sa trom z nich podarilo dostať do západného Berlína. Po tom, čo ich vypočúvali príslušníci CIA, vstúpili do americkej armády v snahe oslobodiť svoju krajinu. Zvyšných dvoch - Janatu a Švedu - chytila polícia a boli popravení.

Keď sa premiér Mirek Topolánek rozhodol vyznamenať Mašínovcov a Paumera, očakával, že v národe, so stále silnými väzbami na svoju komunistickú minulosť, to vyvolá určité kontroverzné reakcie. Ale nebol pripravený na takú horúcu debatu týkajúcu sa rozporuplnosti nedávnej minulosti jeho krajiny.
Len menšina Čechov považovala vyznamenanie za adekvátne vyjadrenie úcty bojovníkom za slobodu, ktorí sa neváhali postaviť potlačovateľskému režimu. Naopak, podľa prieskumu, ktorý bol iniciovaný Českou televíziou, takmer polovica populácie ich považuje za kriminálnikov.

Topolánek obhajoval svoje rozhodnutie tým, že chcel ukázať, že ozbrojený zápas proti komunizmu bol morálne rovnako nevyhnutný ako boj proti nacizmu. Komunistická strana Čiech a Moravy - staromódny marxistický orgán, ktorý sa stále teší popularite (vo voľbách 2006 získali 13 percent hlasov) - žiada, aby boli títo ocenení muži zbavení svojich medailí a súdení za zločiny. Ďalší obvinili Topolánka z oslavovania vraždy, s cieľom démonizovať ľavicu.

V čase, keď vedieme boj proti terorizmu, nie sú títo muži vhodnými modelmi, a to, že ich budeme povyšovať, nás zavedie na nebezpečný chodník, vyjadril sa Lubomír Zaorálek, vodca opozičnej Českej sociálnodemokratickej strany. Ba čo viac, argumentoval, že sovietske vojská boli vítané ako osloboditelia spod fašizmu a komunistická strana vyhrala v roku 1946 demokratické voľby.
Pre Paumera, temperamentného a húževnatého 76-ročného muža so záľubou v krátkych slovách a čiernych kožených bundách, sú kontroverzné reakcie dôkazom toho, čo si už dávno myslel: Česko je stále v područí komunizmu.
Paumer, ktorý sa po úteku z Československa stal americkým občanom a predtým, než sa po nežnej revolúcii vrátil do svojej domoviny, pracoval 30 rokov ako taxikár v Miami, tvrdí, že zabíjanie, ktorého sa dopustili, bolo oprávnenou odpoveďou totalitnému režimu.

Podotkol, že do začiatku päťdesiatych rokov komunisti uväznili desaťtisíce odporcov, skonfiškovali súkromné majetky a potlačili slobodu slova. Ale po tom, čo dostal Paumer ocenenie, ľudia na neho na ulici pokrikujú "vrah!“.
"Bojovali sme, aby sme oslobodili svoju krajinu od komunizmu, a títo ľudia plačú kvôli šiestim mŕtvym,“ povedal Paumer, ktorého vizitku zdobí Socha slobody. "Lenže to boli vojnové obete, pre ktoré nemám zľutovania. My, skutoční demokrati, plačeme nad tými, ktorí boli terorizovaní komunistickým režimom štyridsať rokov.“
Historici a sociológovia vravia, že rozhodnutie vlády odmeniť týchto mužov sa dotklo hlboko zakorenenej otázky o českej pasivite počas 41-ročnej komunistickej nadvlády. Dnes je Česká republika členom NATO a Európskej únie a spomedzi postkomunistických krajín patrí medzi ekonomicky najúspešnejšie. Mnohí Česi vravia, že nechcú znovu navštíviť zložitú minulosť.

"Naši ľudia nevedia Paumerovi a Mašínovcom odpustiť, pretože ukázali, že bolo možné bojovať proti komunizmu, prežiť a vyhrať,“ vyjadril sa popredný liberálny komentátor Petr Placák. "Väčšina Čechov verí, že bolo nutné potichu trpieť a čakať na lepšie časy, takže je podstatne jednoduchšie označiť ich za vrahov, než prijať zodpovednosť za našu vlastnú neschopnosť.“
Historik a žurnalista Erik Tabery podotkol, že v roku 1938 bolo Česko-Slovensko rozdelené nacistami s nemým súhlasom Západu, a Česi nevystrelili jedinú guľku. Po komunistickom prevrate v roku 1948 československá demokracia zahynula s takmer nulovým zápasom.

"Naši vodcovia nám gratulujú, že sme odporovali komunizmu sedením doma a ničnerobením,“ vyjadril sa Tabery.
Ale ničnerobenie nikdy nebolo voľbou Paumera a jeho štyroch priateľov z detstva, povedal Paumer. Keď sa komunisti dostali k moci, piati mladíci začali v ich rodnom meste Poděbrady s drobnou sabotážou - pálili polia a ničili Stalinove plagáty.
Odhodlaní získať zbrane pre svoj boj sa v roku 1951 vlámali do miestneho múzea a ukradli niekoľko vystavených zbraní. Až neskôr zistili, že na nich chýbajú úderníky.
Frustrovaní sa rozhodli vykradnúť policajnú stanicu. Ako únikový automobil použili sanitku, zmocnili sa jej, keď Paumer predstieral zlomeninu nohy. Keď im policajt na stanici odmietol otvoriť trezor, Ctirad Mašín ho omámil chloroformom a prerezal mu hrdlo. Trojica utiekla so šiestimi samopalmi a ôsmimi pištoľami.

"Ďalší deň vypuklo peklo, policajti boli všade,“ spomína Paumer, ktorý mal vtedy 21 rokov. "Toho policajta sme nechali na podlahe v kaluži krvi. Chceli sme komunistom ukázať, že sme schopní protiútoku, že sme schopní zabiť.“
Josef Mašín podotkol, že keď už mali zbrane k dispozícii, potrebovali peniaze. V roku 1953 vykradli dodávkový voz, ktorý každý piatok prevážal hotovosť - približne milión korún - z priemyselného závodu.
Mašín so svojím bratom, oblečení do vojenských uniforiem, zastavili dodávku. Keď im pokladník odmietol vydať peniaze a vytasil zbraň, Mašína na neho zaútočil, pritlačil mu zbraň medzi lopatky a pokladníkovým ukazovákom dva razy stlačil spúšť.
Po prepade, keďže si úrady nevšimli Paumerovo zmýšľanie, povolali ho do armády. Onedlho dostal kódovanú správu od Mašínovcov: "Svadba je budúcu sobotu“ - vraviacu, že nastal čas úteku.

V októbri 1953 vyrazili na cestu k nemeckým hraniciam.
"Očakávali sme, že vypukne konflikt Východ - Západ. Čakali sme tretiu svetovú vojnu medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Zúfalo sme sa chceli dostať k Američanom, aby sme mohli pomôcť v boji proti komunizmu.“
Paumer povedal, že najmučivejšia časť úteku nastala pár dní predtým, než sa dostali do západného Berlína, keď prechádzal cez les a postrelil ho policajt. "Bol som taký vyčerpaný a zoslabnutý, že som sa takmer vzdal len pár posledných míľ pred cieľom.“ Ale Josef na mňa namieril zbraň a povedal: "Buď ťa zabijú oni, alebo ja, vyber si.“
Po príchode do americkej zóny západného Berlína sa traja Česi obrátili na políciu. Paumera umiestnili do vojenskej nemocnice. Všetci traja vstúpili do Armády Spojených štátov. Paumer bojoval v Kórei a potom odišiel do Miami. Josef Mašín sa presťahoval do Nemecka a neskôr do Santa Barbary v Kalifornii, kde začal obchodovať v leteckom priemysle a stal sa milionárom. Ctirad Mašín sa usadil v Clevelande, kde predáva ohrievače.

Josef Mašín sa v telefonickom rozhovore vyjadril, že sa s bratom odmietli vrátiť do Česka, pretože komunistická strana nebola postavená mimo zákona. "Ľudia, proti ktorým sme bojovali, sú stále vo funkciách,“ podotkol deklarujúc, že za zabitia, ktorých sa dopustili, necíti výčitky.
Paumer sa nakoniec v roku 1991 vrátil do Československa a teraz žije v malom, skromne dekorovanom byte v Poděbradoch, ktorého jedinou ozdobou je plagát s pivom a medaila umiestnená v sklenej vitríne.
S odhodlaním informovať novú generáciu o minulosti prednáša na stredných školách a pretĺka sa s dôchodkom 700 USD na mesiac od Armády Spojených štátov. Tiež sa uvažuje, že na námet tohto úteku sa v Hollywoode natočí film.
Aj napriek tomu, že Američania nikdy neprišli do Československa bojovať proti komunistom, Paumer s Mašínom sa vyjadrili, že necítia nenávisť voči USA.
"Som hrdý, že som Američan,“ povedal Mašín. "To Česi ma sklamali.“
"Nikdy pre seba sami nič nespravili. Staršia generácia by sa mala hanbiť za kolaboráciu s komunistami. Vždy si našli nejakú sprostú výhovorku.“

Dan Bilefsky The International Herald Tribune Š 2008 I.H.T./iht.com The NYT Syndicate

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.