Spolu s poklesom cien ocele a uhlia sa tak potvrdzuje výrazné ochladenie rastu čínskej ekonomiky, ktorej výrazný rast pred olympiádou v roku 2008 spôsobil aj rast cien ropy k úrovniam okolo 145 dolárov za barel.
Napriek poklesu cien komodít ako aj stagnácie inflácie v roku 2009, cena zlata v roku 2009 rástla. Cena zlata sa v závere roka 2008 v dôsledku kolapsu spoločnosti Lehman Brothers, keď mnoho manažérov bolo nútených predávať z portfólií všetky pozície bez rozdielu, dostala na tri mesiace pod predajný tlak. Dnes však jeho cena pomaly rastie, napriek korekcii na svetových akciových trhoch.
Dynamika rastu naznačuje, že sa dostávame do tretej záverečnej fázy rastu, keď korekcia prakticky neexistuje a rast sa stáva exponencionálnym, pričom sa výrazne začína propagovať nákup zlata ako jedinej takmer bezrizikovej investície.
Nasledujúci graf zobrazuje priebeh rastu cien zlata tak ako prebiehal v sedemdesiatich rokoch minulého storočia. Po úvodnom výraznom raste z 30 dolárov za trójsku uncu po zrušení zlatého štandardu americkým prezidentom Richardom Nixonom v auguste roku 1971, vzrástla cena zlata na 200 dolárov za uncu. Posilnila teda takmer 7-násobne. Nasledovala korekcia k 100 dolárom za uncu. Cena zlata teda stratila takmer 50 percent. Táto korekcia by mohla analogicky korešpondovať s korekciou na zlate v závere v roku 2008, kedy cena klesla z 1000 dolárov za uncu na 600 dolárov, teda takmer 40 percent.
V roku 1976 cena zlata opäť začala rasť a za 4 roky vzrástla zo 100 dolárov za uncu na takmer 600, pričom na svojom vrchole sa v jednom okamihu, nie na mesačnej, ale dennej báze obchodovala okolo 900 dolárov za trójsku uncu. Vývoj s podobnou dynamikou môžeme očakávať pravdepodobne aj v nasledujúcich dvoch troch rokoch. Fundamentálnym zdrojom rastu ceny zlata však nebude nákladová inflácia, spôsobená cenou ropy, tak ako to bolo naposledy, ale obavy investorov z možných riešení súčasnej situácie vo svete.
Prichádzajúci rast by nemali investori vnímať ako možnosť pre dlhodobú investíciu, skôr ako príležitosť na realizáciu rýchleho zisku. Na úrovniach nad 2000 dolárov, možno aj 3000 dolárov, bude veľa "odborníkov" opäť presviedčať investorov o raste ceny zlata možno až k 10 000 dolárom za uncu. Nič nebude však opäť ďalej od pravdy, a cena, ak by sa mala história aspoň trochu opakovať, bude konvergovať späť k cene pravdepodobne 1000 amerických dolárov za uncu. Klesne tak o 70 percent od svojho maxima, ktoré nás čaká. Podobne skončil takmer každý exponencionálny rast, ktorý sa na finančných trhoch v minulosti vyskytol.
Napríklad cena zlata po maxime okolo 900 dolárov za uncu v závere roka 1980 sa v roku 2001, teda 20 rokov po vrchole obchodovalo na úrovniach okolo 250 dolárov za trójsku uncu, teda okolo 70 percent nižšie.
Nákupy ECB podľa očakávania v minulých týždňoch čiastočne stabilizovali finančné trhy, Nemecko zakázalo obchodovanie na krátko, ostalo však osamotené, dokonca ozvali sa aj negatívne hlasy najmä z USA. To iba potvrdzuje, že súčasná administratíva v USA podporuje spomalenie rastu, tak aby klesajúce sadzby, najmä dlhodobé, zlacnili náklady na hypotéky a stabilizovali trh s nehnuteľnosťami v USA. Vytvorí sa tak priestor pre rast hospodárstva v USA aj pred voľbami v roku 2012.
Rozhodujúce pre nasledujúci vývoj akciových trhov bude finálne riešenie šedej eminencie súčasnej garnitúry v Bielom dome, Paula Volckera, pre opätovné oddelenie investičného a komerčného bankovníctva v USA, tak ako tomu bolo od roku 1933. Prečo v roku 1999 Bill Clinton Glass-Steagall Act na návrh republikánov z kongresu a senátu zrušil, a tým umožnil riskantné podnikanie na finančných trhoch s vkladmi klientov komerčných bánk, aby vraj naplnil sen Američanom o dome pre každého, sa už asi nedozvieme.
Viac nájdete na http://www.capitalmarkets.sk/analyzy/
Vladimír Gešperík predseda predstavenstva Capital Markets |