Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku celkom príjemne prekvapila. Kým v prvom kvartáli klesol jej výkon o 5,6 percenta, v druhom o čosi menej, o 5,3 percenta. Šliapla iba na brzdový pedál alebo zatiahla ručnú brzdu? Ani analytici sa nevedia zhodnúť, či už dosiahla dno, alebo či na ňom pristane ešte len v treťom štvrťroku. Aj v hodnoteniach aj v odhadoch budúceho vývoja sú nanajvýš opatrní a svoje celoročné odhady zatiaľ nemenia.
Bude zaujímavé počkať si na budúci pondelok, keď by sa na tripartite mal urobiť odpočet protikrízových opatrení. Odborári ho od premiéra Roberta Fica žiadali ešte v júni. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotu sa dá očakávať, že toto hodnotenie bude pozitívne. Veď - ekonomika predsa spomalila svoj pád! No je to naozaj len zásluha vlády a jej protikrízových opatrení? O tie sociálne v oblasti zamestnanosti, na ktoré išlo najviac peňazí, je sporný záujem. Áno, firmy využívajú úľavy, aby nechali ľudí pracovať, no tí, ktorí už o prácu prišli, skôr využívajú pomoc, ktorá tu bola dávno pred krízou.
Rada pre hospodársku krízu naposledy rokovala pred niekoľkými mesiacmi. Ktovie, či sa jej členovia ešte vôbec poznajú? Bolo by dobre, keby áno, možno sa potom ľahšie dohodnú. Napríklad na tom, že v tomto čase by už bolo lepšie premenovať protikrízovú radu na pokrízovú. Ak sa totiž rada neschádza preto, lebo si myslí, že opatrenia, ktoré na boj proti kríze už prijala, stačia, mohla by sa zamýšľať, čo ďalej, čo bude ekonomika potrebovať po kríze. Lebo, aj keď sa nám to teraz môže zdať príliš vzdialené, raz bude po nej.
Slovenská ekonomika je závislá od západných partnerov, a kým sa tí nepozviechajú, my musíme len čakať - s touto vládnou "obhajobou" krízového stavu sa síce dá súhlasiť, no žiada sa pripomenúť, že ak zostaneme len pri nej, je to alibistické. A hlavne, pohodlné. V takýchto odhadoch vláda, zdá sa, triafa vedľa. Tak ako na jeseň minulého roka, keď všade okolo už kríza "zúrila", len bežný občan na Slovensku musel mať nevyhnutne dojem, že nás preskočí, obíde, že si nás nevšimne. Na protikrízový vlak vláda naskočila až koncom prvého štvrťroka. A tak keď to nestihla na začiatku krízy, mohla by aspoň teraz. Ak už sa odvoláva na západné ekonomiky a ich pre nás potrebný rast, náznaky tu predsa sú. Aspoň teraz by už mohla myslieť na čas po kríze. Alebo aj potom sa bude niekoľko mesiacov tváriť, že sa nič nemení? Bude kríza na Slovensku trvať dlhšie ako inde? Kvalitatívne to však bude o niečom inom. Kým protikrízový vlak si nás počkal, ten po kríze, na trati k rastu, nám môže pokojne ujsť.
Bibiána Gunišová