V rámci verejnej diskusie k Stratégii rozvoja Slovenska sa aj zamestnávatelia a podnikatelia vyjadrili k tomuto dokumentu na nedávnej konferencii AZZZ SR, na ktorej odznela zásadná výhrada, že dokument nebol vypracovaný v súčinnosti s predstaviteľmi zamestnávateľov a podnikateľov, čo sa odrazilo aj na jeho obsahu. V zásade však vítame myšlienku spracovania strategického dokumentu pre Slovensko, ktorý by však mal byť jednak vypracovaný širším okruhom odborníkov, ale aj prijatý konsenzom naprieč relevantnému politickému spektru, aby bol rešpektovaný a nestalo sa, že po výmene vládnych garnitúr sa nová politická moc nebude hlásiť k stratégii a jej záverom.
Kľúčovú pripomienku, pokiaľ ide o obsah dokumentu, smerujeme k uvažovanému zvýšeniu daňového zaťaženia. Sme presvedčení, že vyššie dane neprinesú viac zdrojov na prerozdeľovanie. Naopak, zníženie a zjednodušenie daňového systému prinieslo vyššiu ekonomickú aktivitu, hospodársky rast, prílev investícií, a teda aj viac peňazí do rozpočtu.
Uvažované zvýšenie daní z 19 na 29 % by bolo skokom späť, ktorý by mal ďalekosiahle negatívne dôsledky na slovenskú ekonomiku. Nižšia motivácia tvorby hodnôt, neefektívne využitie existujúcich zdrojov, únik mozgov do iných krajín, rast čiernej a sivej ekonomiky, ako i významne zníženie prílevu zahraničných investícií, by v konečnom dôsledku znamenali chudobnejšie Slovensko, vyššiu nezamestnanosť, ľudí s nižšími príjmami a pomalší rast ekonomiky v porovnaní s ostatnými krajinami.
Menej zahraničných investícií znamená menej práce pre ľudí a menej daní pre štát. A práve zahraničné investície sú hnacím motorom pre ekonomiku a významným nástrojom na zníženie nezamestnanosti, ktorá je aktuálne vážnym problémom. Po našej daňovej reforme aj iné krajiny zaviedli podobné zmeny. Bulharsko dokonca na úrovni 10 %. Zvýšením dane by sme stratili dôležitý argument, prečo investovať na Slovensko a demotivujeme existujúcich alebo potenciálnych domácich podnikateľov. Už dnešné daňovo-odvodové zaťaženie je na vysokej úrovni. Odkrojenie ďalších 10 % z hospodárskeho výsledku by výrazne eliminovalo motiváciu podnikať. A menej podnikateľov znamená aj menej zamestnancov.
Vyššie dane prinášajú aj vyššiu tvorivosť pri ich optimalizácii, či už z dôvodov existenčného charakteru alebo pre vidinu ušetrených peňazí. Energia smerovaná do obchádzania systému by chýbala v podnikaní, resp. pridávaní hodnoty produktom a službám. S nárastom čiernej a sivej ekonomiky prichádza aj potreba vyššej kontroly, teda presun pracovnej sily z produktívnej sféry do spotrebnej, kontrolnej činnosti.
Zvýšenie daní prinesie aj únik mozgov do zahraničia. Najsofistikovanejšie odvetvia, teda tie, s najvyššou pridanou hodnotou, sa umiestňujú tam, kde sú podmienky najpriaznivejšie. Ak zvýšime dane, tak sa staneme pre investorov v oblasti výskumu a vývoja, prípadne výroby moderných technológií, menej atraktívnou krajinou a našich najlepších odborníkov získajú vývojové centrá mimo Slovenska.
Vyššie dane teda zvýšia nezamestnanosť, ktorej sprievodným javom je zhoršenie zručností a pracovných návykov, zvýšia sa náklady na verejnú správu a zníži sa kvalita života. Viac nezamestnaných, resp. odkázaných na životné minimum, predstavuje aj nárast kriminality v krajine, nižšiu bezpečnosť a viac nákladov na ochranu majetku a občanov.
Všetky uvedené argumenty poukazujú na obrovské riziká spojené so zvyšovaním daní. Hoci 29 % je viac ako 19 %, v absolútnych číslach to negarantuje vyšší výnos. Ak k tomu prirátame zvýšené náklady na daňové kontroly, nezamestnaných, investičné stimuly a ďalšie potrebné programy, zistíme, že štát, ekonomika, podnikateľské subjekty, aj občania sú v hlbokom mínuse. Bol by to pridrahý experiment, ktorým by došlo k významnému spomaleniu našej ekonomiky na niekoľko rokov a jej oživenie by bolo časovo a finančne veľmi náročné.
Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských združení a zväzov SR