Svetové centrálne banky najskôr znížili úrokové sadzby na historicky najnižšie úrovne (FED 0,25%, ECB 1,00%, BOE 0,50%) s cieľom podporiť dopyt. Keď pochopili, že dopyt už nemá kam rásť, pristúpili k umelému nalievaniu obrovského množstvo peňazí (vo forme dlhu) na účty štátov a komerčných bánk a my sme sa naučili nový pojem "kvantitatívne uvoľňovanie“.
Komerčné banky však získanú likviditu nepúšťali na trh, ale po spľasnutí realitnej a hypotekárnej bubliny zachraňovali hlavne seba. Toto prerušenie toku peňazí smerom k podnikateľom (pokles v USA o 17%) a spotrebiteľom len posilnilo rozbiehajúcu sa recesiu ekonomiky. Ak nebývalý pokrok "západne“ orientovaného sveta počas posledných 60 rokov bol podmienený exponenciálnym nárastom dlhov, súčasná kríza tento proces zastavila a žiada ich splatenie. Kto je schopný obstáť v tomto skladaní účtov? Štáty ako ekonomické subjekty sú na tom veľmi zle. Je to až zarážajúce, že žiadna vyspelá ekonomika sveta nedokázala premeniť celý ten vedecký pokrok v minulosti na prebytky, alebo aspoň vyvážený stav v hospodárení. Práve naopak.
Neustále navyšovanie výdavkov štátov, súvisiace so súperením a často aj morálnou degeneráciou ich predstaviteľov, už dávno nie je možné pokryť ich príjmami. Zadlženosť štátov narastá geometricky a dnes dosahuje úrovne, ktoré môžeme považovať za nesplatiteľné. USA, Japonsko, Veľká Británia, Venezuela, Litva, Ukrajina, Argentína, Pakistan, Grécko, Španielsko, Dubaj - kto padne ako prvý? Aj obyvatelia - spotrebitelia už dávno prijali hru na dlh. Úspory sa minuli, dlhy narástli a dnes aj im je predkladaný účet. Každá desiata hypotéka v USA je riešená zabavením majetku a kreditné zadlžovanie má ešte vyššiu delikvenciu. Súčasný nárast nezamestnanosti len zhoršuje sociálne napätie.
Čo má teda dnes ešte hodnotu? Do čoho má zmysel investovať? To boli hlavné úvahy svetových finančných investorov v minulom roku. Peňažný trh po znížení úrokových sadzieb neponúkal nič zaujímavé. Štátne dlhopisy pri tempe zadlžovania ich emitentov budú ďalším toxickým odpadom. Ostávajú základné suroviny a zdroje (energie, komodity, potraviny, pôda, voda) a potom spoločnosti, ktoré ich vlastnia, spracovávajú, distribuujú a zabezpečujú chod života ľudskej spoločnosti. Uvedomenie si toho zmenilo správanie investorov. Od marca 2009, kedy trhy dosiahli pätnásťročné minimá, sa rozbehla rely na akciových trhoch, ktorá by sa dala najlepšie charakterizovať ako "vymením bezcenné papieriky zvane doláre, libry, eurá či jeny za hocičo, čo bude mať v budúcnosti nejakú reálnu cenu“. Akciový Dow Jones Index stúpol v roku 2009 nakoniec o 18,8%, S&P500 o 23,5%, čínsky Shanghai o 67,5%, ruský RTS o 128%, český PX o 30%. Samozrejme, maximálne hodnoty indexov z roku 2007 sú ešte ďaleko, pretože si treba uvedomiť, že to, čo padlo o 50%, musí narásť o 100%, aby sa vrátilo na pôvodnú hodnotu.
Vzorovým príkladom toho je ropa, ktorá v polovici roku 2008 stála historických 146 dolárov.Recesia ju v priebehu polroka dotlačila na 34 dolárov (77-percentný pokles). Po uvedomení si, že tej ropy až tak veľa nie je a naša závislosť na nej ešte stále pretrváva, cena stúpla k úrovni 80 dolárov (nárast o 140%). Rely na akciových trhoch a komoditách v roku 2009 neznamenala, že kríza je za nami. Neznamená ani, že schopnosť obchodovaných spoločností rásť a tvoriť zisky sa obnovila. Ak trhové ceny akciových titulov nezodpovedajú fundamentom, vzniká nová bublina, ktorá signalizuje len jedno, obavu z budúcej inflácie, teda nedôveru v súčasné papierové peniaze.
V roku 2010 bude pokračovať znižovanie likvidity v reálnej ekonomike. Nárast nezamestnanosti prinesie ďalšie sociálne napätie, delikvencia vo zvýšenej miere zasiahne kreditný sektor. Zadlžovanie bude pokračovať. V týchto neistých časoch je dobré zbytočne sa nezadlžovať a zabezpečovať si likviditu. Súperenie deflácie a inflácie bude meniť správanie investorov v podobe rizikovej averzie. Investori musia byť pripravení na okamžitú zmenu svojej stratégie. Volatilita finančných trhov bude vysoká. Investície do komodít (kovy - zlato, striebro, energie - ropa, plyn a potraviny) by mohli byť aj naďalej úspešné. V prípade ďalšieho kvantitatívneho uvoľňovania bude pokračovať aj rely na akciových trhoch. Množstvo príležitostí rásť, ale aj padnúť. Čaká nás ťažký rok.
Peter Karailiev, analytik