Sulíkovo referendum má jednu principiálnu chybu. Je neaktuálne. A nielen časovo. Neaktuálne je hlavne politicky.
Referendum SaS bolo pôvodne namierené na dva ciele. Hlavným zámerom bolo mobilizovať voličov SaS vo voľbách do parlamentu. Konať sa malo v deň volieb - aspoň podľa ideálneho plánu a načasovania. Keď sa ukázalo, že prezident tento plán nepodporí, odovzdávanie petičných hárkov sa posunulo na termín tesne pred voľbami... Vedľajším cieľom referenda bolo pripraviť Sulíkovi terén na radikálnu opozičnú politiku. V SaS nerátali s tým, že pôjdu z ulice rovno do vlády. Sulík sa chcel "len" prebiť do parlamentu - a presadiť sa vedľa vyblednutej SDKÚ ako líder opozície. Rebel, ktorý útočí na výsady vlády a politikov...
Prakticky všetky otázky referenda sú nastavené tak, aby napĺňali tieto dva ciele. Sú tvrdo populistické. Aby mobilizovali nahnevaných voličov. A vyznievajú protivládne. Aby mobilizovali sily lídra opozície.
Nakoniec však Sulíka predbehla irónia osudu. Prvý cieľ SaS sa naplnil až tak úspešne, že vyradil z hry druhý, bočný cieľ. Referendum sa tým zvrhlo z útočnej zbrane na bremeno. Bremeno koalície, vlády. A hlavne bremeno SaS, ktorá bude od nedele počúvať zlostné výčitky, ako škaredo s referendom zlyhala.
Mimochodom, otázky 1, 2, 4, 5 a 6 môže koalícia hravo vyriešiť aj bez referenda. Platí to aj pre zrušenie priestupkovej imunity poslancov, na čo nie je nutná ústavná väčšina. A otázka 3 (zníženie počtu poslancov na 100) je nepodstatná. Nič nerieši.
Jediný, kto si dnes referendum radostne užíva - s úprimným úsmevom poloblázna - je Igor Matovič. Práve Matovič nakoniec obsadil rolu, do ktorej sa pôvodne rozcvičoval Sulík. Rolu svojrázneho, neotesaného, ale úprimného kritika prominentov a ich výhod... Sobota bude Matovičov deň.
Parafrázujúc povestnú vetu z českého filmu Pelíšky: inžinieri z SaS niekde urobili chybu.