Stabilizácia politickej situácie, lacná a pomerne kvalifikovaná pracovná sila, zjednodušenie daňového systému, zefektívnenie viacerých administratívnych procesov, otvorenie trhov - to všetko prispelo k tomu, že Slovensko sa na začiatku tisícročia stalo regionálnym miláčikom investorov. Aktuálna kríza ukázala, že v ekonomike nie je oddychový čas pre nikoho.
Tiger alebo Ruženka
S prebudením hospodárskeho rastu Slovenska sa objavujú hlasy, že by sme sa opäť raz mali stať miestnym ekonomickým tigrom či akýmsi Singapurom regiónu. Odhodlanie je to chvályhodné, ale vývoj z posledných rokov svedčí o opačnom trende. Pohľad do medzinárodných rebríčkov konkurencieschopnosti neukazuje tigra, ale šípovú Ruženku regiónu.
Rebríčky konkurencieschopnosti zostavujú viaceré významné inštitúcie, pričom zohľadňujú desiatky až stovky kritérií, od cestnej infraštruktúry, až po výskyt malárie. Najvýznamnejší z nich, Global Competitiveness Index od Svetového Ekonomického Fóra, vykazuje medzi rokmi 2005 až 2010 prepad Slovenska o 24 pozícií, z 36. na 60. miesto. Môžu sa objaviť námietky, že západné ekonomiky sú vytláčané novými hviezdami, ako sú krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) alebo Malajzia. Faktom však ostáva, že štáty ako Švajčiarsko, USA či Singapur sa stabilne držia na čele už roky.
Pokles potvrdený
To, že Slovensko zaostáva najmä vlastnou vinou, vidieť pri pohľade na našich ekonomických súputníkov, teda ostatných deväť postsocialistických členov Európskej únie. V rámci tejto desiatky Slovensko po Lotyšsku zaznamenalo druhý najväčší prepad a je až siedme. Podobný trend je aj v iných rebríčkoch. V hodnotení The World Competitiveness Scoreboard prestížnej švajčiarskej školy IMD sme v rokoch 2006 až 2010 zaznamenali najväčší prepad z celej postsocialistickej desiatky a umiestnili sme sa na 6. mieste (49. miesto globálne). V rebríčku Global Services Location od poradenskej firmy A. C. Kearney, zameranom na konkurencieschopnosť sektora služieb, Slovensko spadlo medzi rokmi 2007 až 2009 o 29 miest, najviac z celého rebríčka. Medzi krajinami postsocialistickej desiatky nám patrí posledné miesto.
Singapur vedie
Jedine v rebríčku Doing Business 2011, ktorý sa zameriava na byrokratické prekážky v podnikaní, sa Slovensko nachádza v rámci regiónu v hornej polovici, konkrétne na štvrtom mieste (41. globálne). Singapur je zaslúžene na prvej priečke. Na porovnanie - miestni podnikatelia potrebujú tretinu času na obstaranie daňových záležitostí a stačí im k tomu šestina platieb oproti slovenským podmienkam. Získať stavebné povolenie zaberie 12-krát menej dní a firmu ide spustiť za tri dni, miesto našich 16 dní.
Liek na problémy
Ak chce slovenská vláda poslať našu krajinu smerom nahor, bude musieť k ozdravovaniu slovenskej ekonomiky pristúpiť oveľa razantnejšie. Napriek niektorým pozitívnym krokom, ako zverejňovanie zmlúv na internete, sme boli zatiaľ svedkami zvyšovania daní, zavádzania nových komplikovaných odvodových povinností. Reforma Zákonníka práce, zefektívnenie dôchodkových fondov, ktoré sú dnes viac termínovanými účtami ako fondmi, privatizácia, alebo aspoň ozdravenie trápiacich sa štátnych podnikov, zefektívnenie administratívnych procesov, ako je platba daní, alebo stavebné povolenia - tieto dôležité kroky sú formálne v programe vlády, avšak keď príde na lámanie chleba, reči sa príliš nemenia na skutky, ako sme svedkami zas a znova.
Slovensko sa nemusí stať Singapurom strednej Európy. Na začiatok stačí zastaviť prepad.
Martin Vlachynský,
spolupracovník inštitútu INESS