Nezamestnanosť. Pojem, ktorý dôverne pozná už vyše 400-tisíc občanov Slovenska. Ako ju riešiť? Je hlbokým omylom si myslieť, že vláda vie efektívnym spôsobom zabezpečiť zamestnanie pre armádu nezamestnaných. Vládne pokusy o vytváranie pracovných miest pomocou rôznych dotácií a stimulácií pracovných miest sú len plytvaním peniazmi daňových poplatníkov. Efektívne zamestnať nepracujúceho môže len podnikateľ. Samozrejme, môže ihneď zaznieť námietka, že nezamestnanosť môže riešiť štát svojimi zvýšenými investičnými aktivitami. Áno, môže, ale je to neefektívne. Pokým podnikateľ zamestná piatich ľudí, štát za rovnaké množstvo peňazí zamestná len štyroch. Že prečo? No lebo zvyšné peniaze idú na platy existujúcich zamestnancov verejnej správy. Nezamestnaného môže zamestnať aj verejná správa, t.j. štátna správa alebo samospráva. Lenže verejná správa takéhoto zamestnanca platí z peňazí daňových poplatníkov, pričom spoločenská užitočnosť a efektívnosť práce zamestnancov verejnej správy nie je konfrontovaná prostredníctvom trhového mechanizmu s potrebami "spotrebiteľov", ktorými sú občania a podniky. Konkrétny príklad racionalizácie vládneho aparátu na Novom Zélande jasne dokazuje, že významná časť pracovníkov verejnej správy je nepotrebných. Takže sa vráťme k podnikateľovi, ako najefektívnejšiemu spôsobu riešenia nezamestnanosti.
Ak vláda chce skutočne a kompetentne riešiť nezamestnanosť, má len jedinú možnosť, a tou je zlepšenie ekonomického podnikateľského prostredia. Podnikateľove náklady pozostávajú v zásade z týchto zložiek: spotreba materiálu, nákup služieb, mzdy, odvody, odpisy, dane, úroky. Uvedené položky determinujú jednotkové ceny produktov podnikateľa. Okrem toho, ak má podnikateľ úver, musí počítať s ďalším nevyhnutným výdavkom, a tým sú splátky úveru, na ktoré získava zdroje z odbytu svojich produktov.
Pokiaľ má podnikateľ odbyt svojej produkcie (tovarov alebo službieb), tak sú veci v poriadku. Problém nastane, ak sa odbyt zníži (napr. v dôsledku krízy). Ak sa na trhu stretne s nižšími cenami zo strany konkurencie, podnikateľ má problém. Ak nenájde vnútorné rezervy a/alebo nevyjedná nižšie ceny od svojich dodávateľov, tak konkurencia ho prevalcuje a môže zatvoriť podnik, čoho dôsledkom je zvýšenie nezamestnanosti. Ako mu môže vláda pomôcť? Vláda má vďaka legislatíve priamy dosah na dve položky v nákladoch podnikateľa. Sú nimi odvody a dane. Čiastočný vplyv má aj na mzdovú položku. V podmienkach Slovenska odvody predstavujú na strane podnikateľa položku, ktorá predstavuje cca 35,2 % z miezd, čo u väčšiny podnikateľov znamená významnú časť nákladov. V oblasti daní je priestor nielen na zníženie sadzby dane, ale aj na zníženie daňového základu napr. rýchlejším odpisom pohľadávok, prípadne odpisom zásob znehodnotených krízou.
V prípade, že by vláda znížila odvody a dane, pomohla by tým vytvoriť podnikateľom väčší manévrovací priestor pri presadzovaní sa na trhu. Ak podnikateľ uspeje, tak vláda nemusí "riešiť" nezamestnanosť. V oblasti miezd je prekážkou pre vyššiu zamestnanosť regulácia v podobe minimálnej mzdy. V rade prípadov by zamestnávatelia dokázali zamestnať ľudí aj za menšiu mzdu, než je minimálna, avšak legislatíva im to neumožňuje. Okrem toho by podnikateľskému prostrediu prospelo výrazné spružnenie trhu práce. Situácie, ktorým sú vystavení podnikatelia v dôsledku krízy, často vyžadujú pružné reakcie, a to aj v oblasti zamestnávania. Súčasná legislatíva je však v tejto oblasti značne rigidná a núti podnikateľa radšej nezamestnať, resp. menej zamestnať, než by bolo preňho optimálne. Dôsledkom je menšia miera zamestnanosti.
Rudolf Požgay, ekonóm