Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
01.10.2009, 00:00

Žalostne zlý návrh financovania štátu - až dvakrát

Návrh rozpočtu verejnej správy, schválený včera vládou Roberta Fica, je žalostne zlý až dvakrát. Jednak vychádza z predpokladov ekonomického oživenia a schopnosti vlády šetriť a čerpať eurofondy takmer tak optimistických, ako boli predpoklady 6,5-percentného rastu na rok 2009 (a vďaka ktorým máme trojnásobne vyšší deficit, než sa čakalo). A zároveň, aj napriek nesplniteľným očakávaniam, prináša najvyšší deficit v histórii samostatného Slovenska -- sekeru takú vysokú, akú sa vládam nepodarilo vyrobiť za posledné štyri roky dohromady.

Zatiaľ čo v niekoľkých z posledných rokov sme boli na Slovensku zvyknutí na to, že hospodárenie vlády na konci roka dopadlo lepšie, než sa čakalo, taktika súčasnej vlády sa zmenila: úmyselne si nasadzuje ružové okuliare a do poslednej chvíle sa tvári, že sa nič nedeje. Tak dopadlo hospodárenie vlády tento rok kvôli neochote priznať horší ekonomický vývoj, a tak to môže dopadnúť aj v roku 2010. Tento rok vláda kamuflovala a podhodnocovala deficit napríklad nerealistickými očakávaniami vysokého rastu či počtu vystupujúcich z druhého piliera, na budúci rok sa riziká skrývajú v eurofondoch, v predpokladoch hospodárskeho oživenia v západnej Európe či v účtovných operáciách, ktoré deficit neovplyvňujú len dovtedy, kým Eurostat neupozorní rezort financií, že úmyselné kamuflovanie dotácií pod iné názvy sa v civilizovanej Európe nenosí.

Trik s čerpaním európskych fondov, ktoré by mali nahradiť výpadky daňových príjmov, má všetky znaky bubliny, ktorá sa môže na konci budúceho roka rozplynúť vo vzduchu. Vláda však evidentne kalkuluje s tým, že to už bude po voľbách. Zatiaľ čo od roku 2007 dokázala vyčerpať len zhruba 1 % peňazí, pridelených úniou na sedemročné obdobie, na budúci rok plánuje čerpanie až pri úrovni 30 percent celkovej alokácie. Aj napriek tomu, že rozbeh rôznych výziev si vyžadoval čas, takéto očakávanie je skôr utópiou, ktorá nemá čo robiť v realisticky pripravenom rozpočte. Eurofondy majú vláde pomôcť v mnohých oblastiach -- v školstve, zdravotníctve, v regionálnom rozvoji... Lenže ich čerpanie je podmienené zložitými administratívnymi procedúrami, podmienkami EÚ na čerpanie, byrokraciou pri preplácaní. V najhoršom prípade sa môže stať i to, že vynaložené peniaze EÚ nepreplatí, na čo by však doplatila až vláda budúca.

Skrývanie sa za hospodársku krízu už viac Robertovi Ficovi nepomôže ukrývať vlastnú neschopnosť zhostiť sa úlohy zodpovedného hospodára. Áno, na rozdiel od predchádzajúcich rokov čelí jeho vláda doteraz nepoznanej situácii hospodárskeho prepadu. Lenže to je tak všetko, za čo jeho vláda nemôže. Existenciu krízy si uvedomila príliš neskoro, svoje hospodárenie jej nedokázala prispôsobiť dodnes. Ficova vláda dokázala prejesť všetko ovocie reforiem z predchádzajúceho volebného obdobia. Za prvých 30 mesiacov svojej vlády mala k dispozícii o 150 miliárd korún (už očistených o infláciu) viac, než predchádzajúca vláda v rovnakom období.

Dokázal však kabinet Roberta Fica, pri svojom budovaní projektu "sociálneho štátu", skutočne za tieto peniaze privodiť nejakú badateľnú zmenu? Jánošíkovsky ich porozdávala (čosi občanom, miliardy sa však rozplynuli v nástenkových, mýtnych či stavebných tendroch). Máme dnes na Slovensku o stámiliardy lepšie zdravotníctvo, kvalitnejšie školstvo, vhodnejšie podnikateľské prostredie, sľubované diaľnice? Rozhodne nie. Vo všetkých sľuboch zaostávame a v medzinárodných rebríčkoch klesáme. Jediné, čo sa rozmáha, je korupcia a zadlženie budúcich generácií.

Angličania dobre vedia, prečo pojem sociálny štát prekladajú ako wellfare state -- pretože dobre (well) sa v ňom majú len politici, a my ostatní musíme za to platiť účet (fare).

Martin Chren, ekonóm

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.