Tak sa Mikuláš Dzurinda rozhodol, že nebude lídrom volebnej kandidátky SDKÚ-DS - a hoci mešká prinajmenej niekoľko mesiacov (mal tak urobiť najneskôr po prezidentských voľbách, keď už sa tak nestalo po prehratých parlamentných voľbách), urobil tak v duchu Murphyho zákona: Ľudia alebo štáty začnú konať rozumne až vtedy, keď sa už vyčerpali všetky ostatné možnosti.
Hoci Dzurinda zostáva predsedom strany, fakticky sa dostáva na odchodovú trajektóriu z vrcholnej politiky. Pri sumarizovaní jeho dvadsaťročnej politickej činnosti by sa však nemalo stať, že bude vidno iba jednu stranu mince, na ktorú v posledných dňoch ukazuje Robert Fico. Pretože okrem zlyhaní, ktorých bolo v rokoch 1998 - 2006 požehnane, Dzurindove vlády vrátili Slovensko do civilizovanej Európy, odkiaľ sa vylučovalo za Mečiarových vlád, a naštartovali niekoľko pozoruhodných procesov vo viacerých rezortoch.
Lídri SDKÚ-DS môžu toto Dzurindovo gesto vysvetľovať akokoľvek presvedčivo, pre značnú časť politickej scény a spoločnosti ako takej to bude skôr priznanie zlyhaní v minulosti a oneskorené vyvodenie osobnej zodpovednosti za doteraz nedostatočne vysvetlené financovanie SDKÚ-DS. Je zjavné, že vo vedení SDKÚ sa do veľkej miery spoliehajú na to, že Dzurindovým odchodom sa otupí Ficov nátlak na túto tému, ktorej sa zjavne darí odpútavať pozornosť od škandálov spojených s vládnutím Smeru za posledné štyri roky. Pretože nech už sú tvrdenia Roberta Fica o pozadí financovania SDKÚ-DS a predaji hotela Forum akokoľvek relevantné, nemali by zakryť skutočnosť, že s vládnutím Roberta Fica sa spája porovnateľný počet škandálov ako s vládnutím Mikuláša Dzurindu. A tak kým zlyhania a arogantný výkon moci voliči Dzurindovi spočítali v roku 2006, nemalo by sa stať, že chyby a škandály vlády Roberta Fica budú zahladené vďaka Dzurindovým kostlivcom a voľbám v roku 2010 budú dominovať prehrešky z rokov 2000 - 2006. A keďže sa zdá, že SDKÚ-DS bude mať vo volebnej kampani dosť starostí s obhajovaním a vysvetľovaním vlastnej minulosti, súčasné kľúčové témy politického života by mal zo zeme zdvihnúť niekto iný.
Či to však budú kresťanskí demokrati, ktorí jedným okom poškuľujú po spoločnom vládnutí so Smerom, je veľmi, veľmi otázne.
Róbert Kotian