Po tom, ako som v minulosti v zahraničí absolvoval maratóny v New Yorku alebo v Londýne, som sa rozhodol, že tento rok si svoj maratón zabehnem v Budapešti.
Môj nápad pramení z príjemných spomienok na jesenné slnečné dni spred deviatich rokov. Na dni, keď sa po rokoch podarilo otvoriť Most Márie Valérie v Štúrove. Rozhodol som sa hneď na začiatku volebného obdobia zahrnúť konkrétny projekt do programového vyhlásenia vlády, ktorú som viedol. A na prvý pohľad možno odvážny cieľ sa stal skutočnosťou. Presne 17. októbra 2001 sme most odovzdávali do používania.
Spomínam rád na tento okamih z viacerých dôvodov. Po prvé preto, lebo sa niesol v duchu porozumenia medzi politikmi, medzi mojím maďarským partnerom Viktorom
Orbánom a mnou. Po druhé preto, lebo sa podarilo doslova zaceliť ranu, ktorá ostala po 2. svetovej vojne ako nezahojená historická jazva. Podarilo sa obnoviť komunikáciu medzi ľuďmi, ktorú tragické vojnové udalosti nadlho ochromili. Čo môže byť silnejším a živším symbolom takejto obnovy, ako most?
Vari najradostnejšie tieto okamihy prežívali občania. Kto chcel, mohol prejsť cez hranice bez pasovej kontroly. Už vtedy mali Slováci a Maďari medzi sebou malý Schengen.
Mnohí v eufórii prechádzali mostom aj viackrát za sebou a doslova si pýtali pečiatku do pasu - aby mali na tento deň pamiatku.
Dovolím si tvrdiť, že množstvo ďalších krokov, ktoré jedna či druhá strana urobila v mene občanov a ich záujmov, už takýto rozmer nemalo. Krajanský zákon, ktorý prijala Maďarská republika, vyvolal silné politické turbulencie, no zisk pre maďarské obyvateľstvo nebol vôbec taký presvedčivý. Poviem to ešte jednoduchšie: pozitívny a hmatateľný výsledok vôbec nevyvážil komplikácie a dôsledky. Aby som bol spravodlivý, rovnako môžem uviesť podobný príklad zo slovenskej strany, ktorým bol zákon o štátnom jazyku. Prínos je oveľa menší než diskusie, ktoré vyvolal.
Každodenný život prináša dostatok tém, ktoré naďalej kultivujú dobré a priateľské vzťahy medzi občanmi v Maďarsku a na Slovensku. Prináša ich turistika, výhodné nákupy na oboch stranách, pracovné príležitosti, podnikanie, a predovšetkým kultúra. Množstvo Slovákov v Maďarsku býva, množstvo Maďarov naďalej chodí do slovenských hôr...
Pozitívnych motívov je v skutočnosti oveľa viac, než momentov, ktoré sú príčinou diskusií a niekedy aj sporov. Taká je ozajstná realita. Len my, politici, by sme mali byť s touto realitou opäť v zhode, tak, ako sme dokázali byť pred rokmi.
Práve toto je cieľová rovinka maratónu, ktorý chcem zabehnúť v Budapešti. K tejto vízii bude smerovať každý môj krok na celej 42-kilometrovej trati.