V Programovom vyhlásení vlády síce nenájdeme ucelenú víziu smerovania zdravotníctva, akú mal na Slovensku zatiaľ azda len Rudolf Zajac so svojím reformným tímom, avšak aj niektoré z jeho jednotlivých sľubovaných opatrení môžu predstavovať značný prínos.
Súčasný minister zdravotníctva chce celkom správne zvrátiť rozhodnutia predošlej vlády, ktoré čiastočne rušili "Zajacovu reformu". Ide najmä o obnovenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, navrátenie možnosti pre zdravotné poisťovne tvoriť a vyplácať si zisk, umožnenie zaradenia aj neštátneho poskytovateľa do minimálnej siete či o navrátenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ďalšou veľkou množinou sú opatrenia, o ktorých sa medzi odborníkmi v zdravotníctve hovorí už roky, a sú viac-menej prijímané konsenzuálne ako prospešne - zavedenie platieb za diagnózy pri financovaní nemocníc (takzvaný DRG systém), posilňovanie úlohy štandardných diagnostických a liečebných postupov, nastavenie zrozumiteľného systému merania kvality poskytovateľov a implementácia projektu elektronického zdravotníctva.
Kľúčové pre vyrovnanie sa s problémom neustále narastajúcich nárokov a očakávaní občanov na jednej strane, a prísne obmedzených zdrojov v zdravotníctve na strane druhej je však to, ako sa nová vláda postaví k otázke rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných prostriedkov a spoluúčasti pacientov. Z programu vlády sa dá akurát vyčítať, že bude zadefinovaný zákonný nárok na rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, a že rozsah, teda základný solidárny balík, "bude stanovený s prihliadnutím na vývoj zdrojov verejného zdravotného poistenia a sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku". Z predošlej formulácie nie je vôbec jasné, či sa základný balík zúži, rozšíri, alebo zostane približne rovnaký ako doteraz. Podľa vyjadrení ministra Ivana Uhliarika sa neplánuje zúžiť súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia. Na druhej strane však hovorí, že sa má definovať štandard na jednotlivé diagnózy, ktorý nazýva základným balíkom, a čo v ňom nebude, bude nadštandardom, za ktorý si človek buď priplatí, alebo sa naň pripoistí. Čiže pokojne môže dôjsť v skutočnosti k zúženiu základného balíka, ak bude štandard definovaný užšie, ako sa doteraz čiastočne živelne vyprofiloval.
Teoreticky môžu občania na poplatkoch aj ušetriť, ak bude "bezplatný" štandard definovaný veľkoryso. Avšak ak naň nebudú mať poskytovatelia a zdravotné poisťovne dostatok peňazí a budú ho chcieť dodržiavať, príde k masívnemu zadlžovaniu. S najväčšou pravdepodobnosťou, aj s ohľadom na politickú háklivosť tejto témy, sa veľké zmeny ohľadne rozsahu zdravotnej starostlivosti a služieb, za ktoré by si pacienti priamo priplácali, nedajú očakávať. Skôr sa zavedie "len" poriadok a spíše sa, na čo alebo na aké vyšetrenia, konzultácie či zdravotnícky materiál majú pacienti pri svojej liečbe zákonný nárok, a čo si už budú musieť hradiť sami. A tým sa stanoví jasná hranica, ktorá dnes chýbala, čím sa vytvoril priestor pre netransparentnosť pri rôznych neregulovaných poplatkoch. Preto ani nie divu, že za ostatné roky sa podľa údajov OECD dostalo Slovensko pri porovnaní podielu priamych platieb pacientov na celkových výdavkoch zdravotníctva z chvosta na špicu rebríčka.
Ako sa však chce minister Uhliarik vyrovnať s nepriaznivou a dlhodobo neudržateľnou bilanciou v sektore, v ktorom sú výdavky vyššie ako príjmy? Keď neplánuje zúžiť súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, keď zruší výmenné lístky a súčasne nenavrhne náhradný inštrument obmedzenia spotreby, akým by boli napríklad paušálne poplatky za návštevu lekára, a keď stanoví horný strop na výdavky za lieky pri nezvýšení spoluúčasti pacientov?
Dušan Zachar, analytik INEKO