V médiách sa objavujú informácie o slabnúcich účinkoch krízy na svetovú ekonomiku. Z rôznych zdrojov prichádzajú informácie o medziročnom zmierňovaní prepadu hospodárstva v rozvinutých ekonomikách.
V roku 2009 sa prebúdzali svetové finančné trhy. Rastové impulzy však nezodpovedali vývoju reálnej ekonomiky, čo vytváralo podmienky na vznik nových bublín. Tento vývoj determinovali predovšetkým mimoriadne opatrenia centrálnych bánk a vlád, ktorými reagovali na vznik finančnej a hospodárskej krízy. Postupne narastal vplyv rozvíjajúcich sa ekonomík, pozoruhodný bol najmä rast čínskeho trhu primárnych emisií.
Netradičné oživovanie svetového hospodárstva je sprevádzané rizikami, ktorých naplnenie by mohlo nepriaznivo ovplyvniť budúci vývoj, tak, ako ho predpokladajú a aktualizujú od roku 2010 svetové ekonomické inštitúcie. Je potrebné upozorniť na niektoré z nich vzhľadom na tesnú väzbu slovenskej ekonomiky na vonkajšie prostredie.
Vládne stimuly, ktoré dočasne podporujú zotavenie, prehlbujú rozpočtové deficity a v prípade rastu úrokových sadzieb budú komplikovať riešenie zadlženosti.
Nesprávne stratégie ukončenia finančných stimulov (tzv. exit alebo výstupné stratégie) by mohli vyvolať nový prepad globálnych akciových trhov a opätovnú recesiu svetovej ekonomiky. Relatívne veľké riziko bude predstavovať vývoj v eurozóne, kde konsolidácia verejných financií pod tlakom Paktu stability a rastu môže urýchliť výstupné stratégie ešte pred zotavením reálnej ekonomiky. Tento predpoklad zosilňuje kombinácia slabého dopytu a silného eura.
Dlhové zaťaženie, rast nezamestnanosti a ťažká dostupnosť úverov budú naďalej obmedzovať globálny dopyt. Z toho vyplývajúca slabá ekonomická aktivita bude v USA predstavovať riziko pre trh komerčných nehnuteľností. Prípadné zlyhanie úverov na tieto nehnuteľnosti môže priviesť do problémov ďalšie finančné inštitúcie.
Podľa agentúry Bloomberg v EÚ veľké banky využívajú krízu na lacné akvizície, čo ich robí ešte väčšími. Ak by sa dostali do ťažkostí, môžu byť príliš veľké na to, aby ich najmä menšie štáty dokázali zachrániť.
Riziko pre vývoj svetovej ekonomiky predstavuje pokračujúca nerovnováha medzi USA a Čínou, vyjadrená deficitom americkej obchodnej bilancie oproti prebytku čínskej bilancie. V najväčšej rozvíjajúcej sa ekonomike sa môže v tomto roku prehĺbiť disproporcia medzi stimulačne podporovaným hospodárskym rastom a obmedzeným globálnym dopytom. To by mohlo vystupňovať obchodné napätie vo vzťahu k USA, vyvolané podhodnoteným jüanom na jednej strane a protekcionistickými opatreniami na druhej strane. Slabý jüan a jeho opätovná viazanosť na dolár od roku 2008 obmedzuje pohyb dolára a spôsobuje tiež problémy európskej ekonomike.
Existujú aj ďalšie riziká, ktoré poukazujú na krehkosť a zraniteľnosť globálnej ekonomiky. Uvedené patria medzi kľúčové a ich vzájomné súvislosti sú varovným signálom pre postkrízový vývoj svetovej ekonomiky.