Ten, kto bol pred 10 rokmi na dovolenke v Turecku, Indonézii alebo Mexiku a minulý či tento rok, si musel všimnúť výrazný posun vpred hospodárstiev týchto krajín za 10 rokov. Nezriedka práve turistický priemysel bol počiatočným impulzom pre dopyt po lepšej infraštruktúre, ktorá neskôr umožnila naštartovať aj organický rast.
Z rozvojových krajín ťažiacich v minulosti najmä z dostatku teplých a slnečných dní po väčšinu roka sa za 10 rokov stali lídri ekonomického rastu vo svete. Ročný 5 až 10 percentný rast HDP v týchto krajinách je, samozrejme, možný najmä vďaka nízkemu HDP na jedného obyvateľa. HDP na jedného obyvateľa dosahuje od 10 do 15 tisíc dolárov. Hospodárstvo USA v roku 2010 naproti tomu vyprodukuje tovary a služby v hodnote viac ako 45 tisíc dolárov na jedného obyvateľa.
Tvrdenie väčšiny investorov, že akciové trhy rozvíjajúcich sa krajín sú drahé v porovnaní s rozvinutými akciovými trhmi, je pravdivé, ak by jediným ukazovateľom bola cena. V skutočnosti dôvodom, prečo sa väčšina akciových indexov týchto krajín obchoduje na súčasných úrovniach, je potenciál, ktorý akciové trhy spojené s výrazným rastom HDP ponúkajú v najbližších rokoch.
Turecko bolo prvou krajinou, ktorú sme propagovali na jar 2008. Turecko ťaží najmä z geografickej blízkosti k Európy a je preferovanou krajinou pri šetrení nákladov najmä spoločností z EÚ.
V takmer identickej situácii ako Turecko v Európe je na americkom kontinente Mexiko, ktoré ťaží najmä z geografickej blízkosti USA.
Indonézsky akciový trh a jeho 200 miliónov obyvateľov ponúka priestor aj pre rast v ďalších rokoch.
Čína napriek rastu HDP o 10 percent nedokáže naplniť očakávania investorov v roku 2010.
Nasledujúce grafy nemeckého indexu DAX a amerického SP500 vystihujú problém starnúcej Európy a USA, kde prosperita už dosiahla potenciálne maximá pre súčasné technológie a rast akciových indexov podporujú najmä globálne spoločnosti s exportom výrobkov nezriedka aj viac ako 50 percent mimo regiónu EU a USA.
Vladimír Gešperíkpredseda predstavenstva Capital Markets |