Prieskumy naznačujú, že Nemci si želajú odchod Grécka z eurozóny. Vyše 40 percent Nemcov si želá návrat k nemeckej marke a ďalšia štvrtina si myslí, že by to Nemecko hospodársky nepoškodilo.
Čo je to za pomoc...
Nemeckí politici, ako politici všade na svete, sa pochopiteľne riadia prieskumami, ale aj keby tu neboli, stále zostávajú obavy z nemeckého Ústavného súdu, ktorý si môže Lisabonskú zmluvu vykladať veľmi rigidne.
O pomoci sa hovorí, ale čo je to pomoc? Európski predstavitelia sa vyjadrujú veľmi rozdielne. Predseda komisie Barroso hovorí o záchrannom pláne pre Grécko, a nemecká kancelárka to v rovnaký deň tvrdo odmietne.
Veľké rozdiely zomknuté jednou menou
Českí eurofóbovia už sa radosťou trasú: My sme vám to hovorili ... Argumenty sú vlastne stále rovnaké.
Projekt eura je elitársky, umelý a sociálno inžiniersky od samého začiatku. Ekonomické, kultúrne a civilizačné rozdiely sú príliš veľké, aby mohli byť zomknuté rovnakou menou, bez európskeho ministerstva financií a daní to nemôže nikdy fungovať a pod.
Paralely s Amerikou
Príkladov a paralel, pravdaže, nie je veľa, ale každý podobný projekt musí byť nevyhnutne elitársky. Stačí sa pozrieť do americkej histórie. Džentlmenov, ktorí vymýšľali a dohadovali dôležité veci, bolo maximálne pár stoviek, neskôr niekoľko tisíc.
Predstava, že Spojené štáty vznikli vďaka vôli širokých más (alebo že sa dolár rozšíril ako ľudová mena), je úplne zcestná. Priepastné kultúrne i ekonomické rozdiely existujú v americkej federácii tiež. Nové Anglicko sa nevolá Anglicko nadarmo, Louisiana so svojím povestným neporiadkom a korupciou by mohla hrať úlohu Grécka a v Minnesote vládne škandinávska mentalita.
Neurotický New York je protikladom rozjuchané Kalifornie. O rozdiele medzi Havajom a bývalou cárskou Aljaškou ani nehovoriac.
Demontovať eurozónu? Pridrahé
A európske dane? Vždy pôjde o proces. Európske ministerstvo financií a európske dane časom vzniknú, ale bude to postupné. Napríklad z Európskej investičnej banky vznikne Európsky menový fond a z neho časom európske ministerstvo. Alebo to bude trochu inak. Môže to bude trvať aj dvadsať rokov, ale stane sa to.
Áno, Európu od Ameriky odlišujú tisíce rokov sporov a komplikovanej histórie. Lenže to do značnej miery nahrádza skúsenosť dvoch vojen a dnes už aj pragmatická potreba biznisu spoločnú menu využívať. Demontáž eurozóny sa mi zdá z voličskeho hľadiska i záujmov biznisu ťažko predstaviteľná a neuveriteľne drahá.
Jan Macháček autor pracuje v týždenníku Respekt |