Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.12.2010, 00:10

Hrozí pokles cien zlata minimálne o tretinu

Špekulatívny "kapitál" si opäť raz našiel hračku, ktorej cenu vie výrazne usmerňovať.

Takmer každý deň sme svedkami rastu ceny zlata. Cena ľubovoľného nástroja na burze, ale aj v bežnom živote, samozrejme, okrem regulovaných odvetví, je daná ponukou a dopytom. Ak je dopyt pri danej cene vyšší ako ponuka, cena pokračuje v raste. Prečo je však dnes dopyt po zlate tak vysoký, nám korelácia medzi cenou zlata a infláciou nedáva. Inflácia v USA totiž dosahuje minimá za posledných 50 rokov, čo znázorňuje aj nasledujúci graf.

Infláciu poznáme dopytovú a nákladovú. Dopytovú spôsobuje výrazný dopyt a následkom je rast cenovej hladiny, keďže ponuka reaguje zvýšením cien. Na to, aby mohol dopyt vzrásť, musí ale výrazne klesnúť nezamestnanosť zo súčasných 30- ročných maxím 10 percent. Viď nasledujúci graf.

Kapacity sú v USA využívané iba 74 percent. Takže aj keď dôjde k rastu dopytu zo strany spotrebiteľov, napriek ich obmedzeným reálnym zdrojom a vysokému úverovému zaťaženiu, producenti majú priestor pre zväčšovania produkcie bez potreby zvýšenia cien.

Reálnym zdrojom inflácie je tak dnes iba nákladová inflácia, ktorá vzniká rastom cien surovín, ktoré následne nútia výrobcov premietnuť rast nákladov do cien výrobkov. Dnes iba 20 percent HDP v USA a EÚ tvorí priemyselná výroba, zvyšok sú služby. Takže aj keby sa ceny surovín napríklad zdvojnásobili, inflácia by nevzrástla o viac ako 5 percent.

Naštartovať infláciu je tak možné iba naštartovaním inflačných očakávaní, ktoré by musela akceptovať väčšina populácie. Skúste dnes presvedčiť manažéra spoločnosti k zvýšeniu cien jeho produktov. Odpoveď 80 percent z nich bude, že je to dnes nemožné.

Odpoveďou pre rast cien zlata teda bude skôr špekulatívny dopyt, ktorý si opäť raz našiel nástroj s výrazne obmedzenou ponukou. Postaviť 1000 bytov alebo domov trvá 2 až 3 roky, presne toľko trvalo, kým ponuka v nedávnej minulosti zareagovala na špekulatívny dopyt po nehnuteľnostiach.

Pri zlate je však nemožné reagovať zvýšením produkcie na rast dopytu tak rýchlo. Ponuka zlata je vo svete obmedzená. Ročne sa vo svete vyťaží okolo 2500 ton. Pri cene 1400 dolárov za uncu predstavuje hodnota za rok vyťaženého zlata okolo 110 miliárd dolárov. Iba 25 percent vyťaženého zlata smeruje do USA a EÚ. Veľká časť produkcie zlata je reálne spotrebovaná obyvateľmi Indie, Číny či Pakistanu v podobe šperkov.

Špekulatívny „kapitál“ si tak opäť raz našiel hračku, ktorej cenu vie výrazne usmerňovať. Ak je v „hedge fondoch“ dnes okolo 1 500 miliárd dolárov a hodnota novo vyťaženého zlata, ktorá je ročne k dispozícii pre investorov, je 25 miliárd dolárov, pričom sa podarí „kapitálu“ nabudiť dojem kontinuálneho rastu, ktorý zníži riziko pri realizácii ziskov naivných na minimum, potenciál exponenciálneho rastu ceny zlata je obrovský – 100, 200 či 300 percent do 5 rokov, ak bude záujem, je možný.

V úvode spomenuté argumenty však zaznejú v prípade 30 či 40- percentnej korekcie cien zlata, ako odôvodnenie poklesu, ktorá určite raz či dvakrát v najbližších rokoch nastane. Možno už v druhom kvartáli roka 2011 budeme svedkami jednej takej korekcie. Bez „kvantitatívneho uvoľňovania amerického FEDu“ II. túto jeseň mohli fanúšikovia zlata jednu zažiť už tento rok.

Vladimír Gešperík

predseda predstavenstva Capital Markets

 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.