Portugalský parlament včera rozhodoval o balíčku úsporných opatrení, ktorý má pomôcť k stabilizácii verejných financií. Úsporné opatrenia sa však neschválili, premiér José Sócrates následne podal demisiu. Balíček je jedným z krokov, ktoré by mali pomôcť Portugalsku k tomu, aby si bolo opäť schopné bez problémov požičiavať na finančných trhoch.
Po Grécku a Írsku, ktoré už Európu o pomoc požiadali, sa ako najpravdepodobnejší kandidát na finančnú pomoc spomína práve Portugalsko. Čisto z finančného hľadiska by sa Portugalcom požiadať o pomoc oplatilo. Írsko aj Grécko platia za pôžičky od MMF a EÚ menej v porovnaní s úrokmi, za ktoré by si na rovnaké obdobie vedelo požičať Portugalsko. (S výnimkou spomínaných troch krajín si ostatné štáty eurozóny dokážu požičať lacnejšie na trhu ako z eurovalu.) Portugalsko sa s tým nateraz vysporiadalo tak, že si požičiava iba na krátke obdobie, najviac na jeden rok, kde sú úroky nižšie. To však problémy s financovaním nerieši, iba problém odkladá do budúcnosti. Ročná splatnosť totiž znamená, že o rok si krajina bude musieť na splatenie týchto úverov požičať znovu. Tlak trhov okrem toho zmierňujú nákupy portugalských dlhopisov zo strany ECB.
Väčšina trhu čaká, že Portugalsko skôr či neskôr o pomoc požiada. Ak by sa tak stalo, potrebný objem by sa mohol pohybovať okolo 80 mld. eur. Tretinu z toho by mal financovať Medzinárodný menový fond, časť môže byť zabezpečená rozpočtom Európskej komisie. Zvyšok doplní stabilizačný fond, na ktorom sa podieľame spolu s ďalšími krajinami eurozóny. Objem prípadných slovenských záruk pre Portugalsko by sa mohol pohybovať okolo 300-400 miliónov eur. To neznamená, že o túto sumu prídeme. Návratnosť bude závisieť od toho, či budú problémové krajiny schopné stabilizovať verejné financie a splatiť dlhy. Ak sa im to podarí, Slovensko dostane úroky. Samozrejme, zároveň na seba naberáme nezanedbateľné riziko, že tieto úvery v plnej miere splatené nebudú. Ak nie, použijú sa záruky a Slovensko bude musieť zaplatiť.
A ako sú na tom ďalšie krajiny? Ako ďalšie na rane po Portugalsku sa spomína najmä Španielsko. Kým pomoc Portugalsku by Európa mala zvládnuť, väčšie Španielsko by už predstavovalo náročnejší problém. Našťastie, Španielsko je na tom finančne lepšie a jeho dlh patrí v EÚ medzi tie nižšie. Vlani sa síce verejný dlh prehupol cez 60-percentnú hranicu, ktorú povoľujú maastrichtské kritériá, priemer EÚ je však až okolo 85 % HDP.
Ekonomická kríza však zvýšila rozpočtový deficit, ktorý musí vláda dostať pod kontrolu. Najväčším problémom Španielska je bankový sektor, ktorý potrebuje dodatočný kapitál, aby sa vysporiadal so stratami. Väčšina trhu však nateraz verí, že Španielsko sa dokáže s dlhom vyrovnať samo. Ukazuje to aj posledný vývoj úrokov v eurozóne. Kým Portugalsko by za 10-ročnú pôžičku muselo platiť úrok 7,6 %, Španielsko si vie požičať s úrokom 5,2 %. Portugalská riziková prirážka (rozdiel medzi portugalským a nemeckým výnosom) od začiatku tohto roku stúpla, španielska naopak klesla. Kým záchranu Portugalska trhy vnímajú čoraz viac ako neodvratnú, obavy o Španielsko naopak ustúpili.
Michal Mušákanalytik Slovenskej sporiteľne |