Grécky parlament rozhodol o balíku úsporných opatrení. Škrty boli nevyhnutnou podmienkou na to, aby Grécko dostalo ďalšie peniaze od eurozóny a MMF. Ani ich schválenie však nezaručuje, že balík ďalšej pomoci, o ktorom v súčasnosti debatuje eurozóna a MMF, postačí na to, aby sa Grécko vyhlo krachu. Aké sú ďalšie možné scenáre?
Ak by Grécko nebolo schopné splácať dlhy a zbankrotovalo, asi by sa snažilo dohodnúť s veriteľmi na odpustení časti dlhu. Takto by veritelia získali aspoň časť investície a Grécko by si úplne neodrezalo cestu od budúcich pôžičiek. Aby sa dlh Grécka dostal na udržateľnú trajektóriu, bolo by pravdepodobne nutné odpísať z neho viac ako polovicu. Investori, ktorí Grécku požičali, by utrpeli straty, vrátane slovenských. Krach Grécka by však asi mal dopad aj na ďalšie krajiny, napr. Portugalsko, Írsko či Španielsko, čo by znehodnotilo aj ďalšie investície.
Medzi najväčších investorov do dlhopisov patria banky a poisťovne (v prípade Grécka aj centrálne banky). Veľká väčšina by prípadný krach Grécka ustála, pre niektoré by však boli straty príliš veľké a hrozil by im tiež bankrot. To by vyžadovalo buď záchranu bánk alebo v prípade bánk aspoň prostriedky na to, aby štát vyplatil vklady obyvateľstva, ktoré sú chránené zo zákona (u nás cez Fond ochrany vkladov). Nepriamo by to malo vplyv aj na obyvateľstvo, keďže vyššie výdavky štátu znamenajú, že si štát musí viac požičať, šetriť na iných veciach alebo zvýšiť dane. Okrem toho by to zasiahlo podniky, ktoré majú peniaze v prípadných skrachovaných bankách. Veľkosť dopadu opäť závisí od toho, nakoľko by prípadný krach Grécka zhoršil situáciu v iných krajinách eurozóny.
Ak eurozóna odklepne Grécku pôžičku s účasťou súkromného sektora, banky a poisťovne budú mať menšie straty a teda štát ich nebude musieť toľko sanovať. Zároveň trochu uľaví aj Grécku, je však viac než otázne, či bude táto úľava dostatočná na to, aby sa Grécko dostalo z problémov vzhľadom na vysoký dlh. Pôžička Grécku by však prinajmenšom mohla pomôcť zmierniť tlak na krajiny ako Portugalsko, Írsko či Španielsko a dať im viac času na to, aby sa z problémov pokúsili dostať bez toho, aby potrebovali ďalšiu pomoc.
Ak Grécko skrachuje aj napriek pôžičke eurovalu, využijú sa záruky krajín eurozóny vrátane Slovenska. Momentálne sa hovorí o ďalšej pomoci v objeme okolo 120 mld. eur, z čoho časť by bola vo forme úľavy od súkromných investorov, časť z privatizácie a časť by prispel Medzinárodný menový fond. Predpokladám, že zo samotného eurovalu by do Grécka mohlo smerovať okolo 30-40 mld. eur, z čoho slovenský podiel by bol zhruba 300-400 mil. eur. Neznamená to, že by Slovensko stratilo všetky tieto prostriedky. Konkrétny dopad by závisel od toho, akú časť dlhu by Grécko odpísalo (napríklad 60 %) a tiež od toho, kedy by ku bankrotu prišlo. Pôžička Grécku sa totiž neuvoľnuje celá naraz, ale postupne. Neskorší bankrot znamená, že investori, ktorí majú dlhopisy splatné v blízkej dobe, tieto peniaze dostanú a ich strata bude menšia. Naopak, euroval požičia krajine viac a teda dopad na krajiny eurozóny bude väčší.
Bez ohľadu na výsledok bude eurozóna ešte musieť vyriešiť to, ako takýmto krízam do budúcnosti predchádzať. Ak vlády nebudú motivované šetriť v dobrých časoch, tak sa v budúcnosti opäť objavia nové "Grécka". Existencia eurovalu pritom motiváciu krajiny šetriť či opatrnosť investorov pri požičiavaní skôr znižuje.
Michal Mušákanalytik Slovenskej sporiteľne |