Pracujem v pozícii riaditeľky konateľky spoločnosti, ktorá prevádzkuje malé zdravotnícke zariadenie poliklinického typu. Až do roku 2006 sme mali primerané podmienky na rozvoj. Po zavedení tzv. Zajacovej reformy sme neustále čelili tlaku na znižovanie cien za výkony v laboratórnej diagnostike. A to preto, že jedinou uznávanou prioritou v zdravotníckom systéme sa stala ponuka nižšej ceny za zdravotnícky výkon pri uhrádzaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Nie ponuka najefektívnejšej ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k zdraviu pacienta.
Toto zjednodušené vnímanie reality, ktoré je na škodu pacienta, sa začalo využívať zo strany novovzniknutých tzv. reťazcov, ktoré začali zber biologického materiálu z veľkých vzdialeností. Vraj vedia poskytovať zdravotnú starostlivosť efektívnejšie – čiže lacnejšie. Videli sme, ako reťazce začali ovplyvňovať lekárov poskytovateľov, ktorí odoberajú biologický materiál, rôznymi aj luxusnými bonusmi a začal sa rozmáhať barterový obchod s biologickým materiálom. Čo na tom, že krv odobratá medzi siedmou a ôsmou prichádza do ich laboratórií po 16. hodine? Čo na tom, že v takýchto vzorkách už nestanovíte relevantné hladiny minerálov, glukózy atď.?
V našej oblasti Spiša a Gemera tzv. reťazcoví poskytovatelia v laboratórnej medicínskej diagnostike zberajú biologický materiál bez ohľadu na to, že jeho charakter si vyžaduje citlivé zaobchádzanie najmä počas transportu, ktorý musí byť krátky. Materiál musí byť vystavený čo najmenším otrasom, ináč sa znehodnotí a výsledky môžu ohroziť bezpečnosť pacienta. Dnes sa zváža zo vzdialenosti aj 200 kilometrov často po cestách tretej triedy.
Reťazcové laboratóriá majú akreditovanú analytickú časť laboratórneho výkonu, čo si nemôže hocikto dovoliť. Presviedčajú politikov i úradníkov, že akreditácia je nástrojom kvality, aby mohli vytlačiť menšie, hoci poctivé a niekedy aj lepšie laboratóriá, ktoré si ju dovoliť nemôžu. Presviedčajú na najvyšších miestach, že ušetria zdravotným poisťovniam peniaze. Čo na tom, že zle diagnostikovaný pacient v dlhodobejšom horizonte je pre spoločnosť najdrahším pacientom? Okamžitý benefit jednotlivcov rozhoduje. Zdravotné poisťovne ešte poďakujú, lebo vedia, že v krátkodobom horizonte ušetria.
Keď sme v roku 1998 začali prevádzkovať medicínske laboratórium, mala hodnota bodu za zdravotnícky výkon v korunách 0,20 - 0,22. Suma bola nárokovateľná pri splnení všeobecne záväzných právnych predpisov. Teraz, v režime tzv. Zajacových zákonov, nám zdravotné poisťovne vnútili hodnotu bodu 0,17 – 0,19 Sk, a to pri systéme nimi vnútených limitov u mnohých poskytovateľov bude reálna cena aj 0,15 Sk. Pritom sa treba opýtať, o koľko od roku 1998 vzrástli ceny energií a ostatných vstupov?
Ako ešte máme v zdravotníckom zariadení, ktoré sa snaží o kvalitu motivovať zamestnancov na úspory, keď im ponúkame len minimálnu mzdu, pretože platby od zdravotných poisťovní nám čoraz viac a vo väčšom percente výkonov nepokrývajú ani náklady na potrebný špecializovaný zdravotnícky materiál a percento výkonov, ktoré si zarobia samy na seba je už také nízke, že pri zabezpečení všetkých potrebných parametrov bezpečnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti sa naše splatnosti faktúr dodávateľom posúvajú na viac ako 200 dní?
O akej efektivite, motivácii, eliminácii nepotrebných kapacít môžeme hovoriť, keď pracovný úväzok lekára sa môže odvíjať iba od finančného limitu zdravotnej poisťovne a aj ten je poisťovňou nesprávne chápaný, keďže ruší zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami, ak ich lekári nie sú zamestnaní na plný pracovný úväzok bez ohľadu na výsledky.
A do toho nás pán minister Mikloš presviedča, že v zdravotníctve je dosť peňazí. Za vlády práve jeho strany a za ich ministra sa nastolili podmienky, ktoré v USA rúcajú tamojšie zdravotníctvo a u nás sa aj súčasným ministrom zdravotníctva Uhliarikom prezentujú ako najschodnejšia cesta.
Monika Trechová
prezidentka Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov