Nastal koniec časov svetových bánk pre drobných klientov? HSBC je zatiaľ poslednou skupinou, ktorá naznačuje ústup od voľakedy najúspešnejších operácií klientskeho bankovníctva. Nedávno sa sťahovali z Ruska a ich štvrťročné výsledky ukázali na potrebu reštrukturalizácie prevádzok v Latinskej Amerike. Výkonný riaditeľ Stuart Gulliver prezradí viac -- spolu s očakávaným odklonom od retailového bankovníctva v Spojených štátoch.
Ústup z retailu
Skupina HSBC nie je sama. Jej hlavná svetová konkurencia -- Citigroup -- sa zaoberá sťahovaním z niekoľkých preplnených retailových trhov. Ide o Španielsko, Grécko a Belgicko. Aj banka Barclays je na ústupe. Jej predstavitelia oznámili zatváranie retailových pobočiek v Rusku a Indonézii. Zoznam krajín sa môže rozšíriť, keďže sa bude ďalej vytvárať súpis nevýkonných prevádzok, ktorý si dal vypracovať šéf banky Bob Diamond.
Začiatok šetrenia
Nejde pritom o žiadnu náhodu. Šéfovia takzvaných univerzálnych bánk, ktoré kombinujú drobné klientske bankovníctvo s korporátnym a investičným, sa vedome odtŕhajú od zahraničných dobrodružstiev v retailových pobočkách a pozornosť upriamujú na obsluhu podnikov.
Niektoré príčiny takéhoto správania sú očividné. Mnoho bánk vychádza z krízového režimu a sú vo fáze skresávania nákladov. Väčšinou podľa príkazu nového manažmentu. Pobočková sieť je nákladná záležitosť z hľadiska majetku aj personálu. Vo väčšej miere si globálni kolonizátori uvedomujú, že nedokážu súťažiť s miestnymi prevádzkami, ktoré lepšie poznajú lokálne "triky".
Existujú aj výnimky, najmä v prípade tých, čo prežili krízu. BNP Paribas sa nedočkavo vrhla na banku Fortis, Deutsche Bank tak postupovala v súvislosti s Postbank. Oba tieto obchody však boli takmer na domácej pôde. Zatiaľ španielska banka Santander pokračovala v budovaní medzinárodnej prítomnosti, avšak presne preto, aby vyvážila riziká problematickej domácej ekonomiky. Ak sa však banky HSBC a Barclays vidia ako tie, čo prežili krízu, načo tento ústup?
Za všetkým je HDP
Na vrchole agendy znižovania nákladov je pragmatický fakt, že svetová ekonomika sa hýbe slimačím tempom a že stratégia sa musí vydať hľadaním akýchkoľvek príležitostí na rozšírenie podnikania. Skúpy rast HDP znamená skúpy rast pôžičiek.
Nemusí to však byť prípad HSBC, najmä vďaka pozíciám na rozvíjajúcich sa trhoch. Bude však benefitovať až po tom, ak sa urobí niečo na
vyváženie pomalého rastu na veľkých trhoch, ako sú USA. Odpoveďou mnohých bánk je korporátne bankovníctvo.
Na trhu, ktorý je nervózny z kreditného rizika, majú korporátne pôžičky výhodu v tom, že banke umožňujú mať lepší prehľad z hľadiska finančného postavenia dlžníka pomocou údajov úverového ratingu, ako je to pri spotrebiteľských úveroch. Tlak na kapitál je pritom tiež nižší.
Pohyby sú tiež súčasťou dôležitej základnej zmeny -- rekultivácie regulačného terénu. Investičné banky sú pokutované vyššími kapitálovými nárokmi za obchodnú aktivitu, musia preto nájsť solídne zdroje podnikania s nižšími kapitálovými požiadavkami.
Čo je lepšou vstupenkou do takéhoto podnikania ako vzťahy v korporátnom bankovníctve? Keď banka spravuje hotovosť alebo obchoduje s financiami spoločnosti, je pravdepodobnejšie, že získa podnikanie na hedgeovanie svojej zahraničnomenovej výmeny alebo rizika zmeny úrokovej miery. Poskytovanie veľkých pôžičiek nakoniec vedie k získaniu prestížnej poradcovskej činnosti alebo lukratívnych mandátov na kapitálových trhoch.
Viac podnikov
Bank of America Merrill Lynch nedávno skombinovala korporátne a investičné bankovníctvo práve z týchto dôvodov. Avšak je to práve jej americký súper JPMorgan, ktorý ukazuje jasnú prípadovú štúdiu všetkých týchto trendov. Počas posledných rokov banka presvedčivo budovala medzinárodný korporátny bankový biznis konkurujúc tradičnej dominancii Citi a HSBC. Zároveň sa zvýšili úvery americkým stredným podnikom (o päť percent na 12,4 miliardy dolárov v prvom štvrťroku oproti poslednému minulého roka).
Existujú minimálne dva dôsledky takéhoto trendu. Po prvé, bude väčšia konkurencia na trhu korporátneho bankovníctva. To by malo znamenať lepšie podmienky pre klientov a nižšie marže pre banky.
Po druhé, je to zlé znamenie pre predajcov aktív retailového bankovníctva. Vo Veľkej Británii čiastočne znárodnená skupina Lloyds predáva minimálne 600 pobočiek a vláda predáva Northern Rock. Takže popri globálnemu občanovi, ktorý chce využívať banku jeden deň v Massachusetts a druhý deň jej pobočku v Moskve, je ďalším možným porazeným aj britský daňovník.
Patrick Jenkins
editor Financial Times Banking