Zlatá éra recyklácie

Zarábať peniaze sa dá tými najrozmanitejšími spôsobmi. Istý americký umelec napríklad zbiera po newyorských uliciach odpadky, ktoré potom napchá do malých plastových nádob a predáva ich po dvadsať dolárov. "Ľudia idú na Floridu a kupujú si tam piesok v plechovkách, prečo by nemohli prísť do New Yorku a kúpiť si tam odpadky?" pýta sa umelec. Zatiaľ je veľmi úspešný, už sa mu podarilo predať vyše päťsto takýchto diel ľuďom, čo sa doma budú radi pozerať na staré lístky z kina, účty z obchodov či obaly zo sladkostí. Číslované kocky sú zapečatené a nepriepustné, takže sa z nich smrad vyvalí iba v prípade, že ich pri upratovaní rozbijete. Iný skvelý príklad recyklácie a zároveň metaforu dnešnej doby vymyslel spisovateľ Chuck Palahniuk, keď hrdinovia jeho románu Klub bitkárov kradnú z nemocničných odpadkových kontajnerov ľudský tuk odsatý pri liposukcii a vyrábajú z neho luxusné mydlo, ktoré potom predávajú tým istým bohatým ľuďom, ktorí si chodia zlepšovať telesné krivky na plastickú chirurgiu.
Ohľaduplný prístup k prírode je chvályhodný, niektoré pokusy o recykláciu však zaváňajú ešte aj všeličím iným. Podozrivý je trebárs environmentálny radikál, ktorý vybudoval nový žrebčín s použitím osemdesiatich ton pornočasopisov. Zbieral ich celých dvanásť rokov, takže žrebčín bol možno iba zámienkou pred rodinnými príslušníkmi a priateľmi, ktorým sa jeho vášeň mohla zdať podozrivá. Nesporné však je, že pomohol nielen sebe, ale aj prírode -- azda sa v takomto podnetnom prostredí budú jeho koníky dobre rozmnožovať.