Osem percent, 7,9 percenta, 4,6% a 4,6% HDP, to sú výšky deficitov verejnej správy od roku 2009 až po rok súčasný. Ministerstvo financií hlási: Štát zlacnel o 1,2 mld. eur. Šetríme?
Nie, pomaly znižujeme deficit. Dlh úctyhodne rastie. Hoci vďaka šikovným operáciám s finančnými aktívami a zostatkom v Štátnej pokladnici rastie dlh pomalšie, ako by naznačovali samotné deficity, len za rok 2011 pridal 3,6 mld. Eur. Posledná prognóza Ministerstva financií predpokladá takýto vývoj dlhu (v metodike, ktorú sleduje Eurostat):
Zdroj: Ministerstvo financií (Pre roky 2005-2008 kurz 30,126)
Od roku 2008, keď prišla kríza, do konca tohto roka, by mal vzrásť o takmer 85% na úroveň 34 miliárd eur. Ale však vzrástlo aj nominálne HDP, namietnu tí, ktorí milujú porovnania OECD, EÚ (a teda aj ukazovateľ HDP). Áno, nominálne HDP vzrástlo o 7% od roku 2008 (v stálych cenách roku 2005 sme rok 2008 prekonali až v roku 2011). Lenže dlh nesplácame z HDP (v skutočnosti sme dlh znížili len raz, v roku 2006), ale z daňovo odvodových príjmov. Nasledujúci graf odstraňuje neuchopiteľné miliardy eur a ilustruje, koľko rokov by sme museli platiť dane a odvody, bez akejkoľvek protislužby či jedinej dávky alebo vyplateného dôchodku od štátu, aby sme dlh splatili.
Zdroj: Ministerstvo financií (prepočty autor), zahrňuje aj daňové príjmy samosprávy, aj odvody do II. piliera
Ide pritom o prognózu založenú na optimistickom scenári, ktorý počíta s každoročným reálnym rastom HDP v nasledujúcich 3 rokoch a s tým, že vlády skutočne dostanú deficit pod 3% v roku 2013 a 2014. Každopádne dlhové zaťaženie na konci roka 2013 bude oproti roku 2008 minimálne (?) dvojnásobné.
Ak sa pozrieme na HDP, tak by v roku 2013 mal oproti roku 2008 vzrásť nominálne o 12,2%. Ako to už však býva, z HDP sa nenajeme. Daňovo odvodové príjmy štátu by oproti roku 2008 mali stúpnuť o 1,2%.
|
Radovan Ďurana analytik INESS |