Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Trhy dospeli k záveru, že kríza v eurozóne sa skončila. Aj niektorí politici prisvedčili, že podľa nich je najhoršia časť krízy za nami. Sebauspokojenie je späť. Takéto prejavy mi pripomínajú minulosť. Vždy, keď sa objaví nejaký technický pokrok -- euroval, peňažná injekcia, výmena dlhopisov -- vráti sa aj optimizmus.

Obrovské zadlženie
Ak si myslíte, že politika Európskej centrálnej banky kúpila čas, spýtajte sa: čas na čo? Grécka dlhová situácia je neudržateľná ako vždy, rovnako ako portugalská či stav európskeho bankového sektora. A tak je to aj so Španielskom. Ak aj bude Európska centrálna banka poskytovať lacné peniaze zvyšok desaťročia, nebude to stačiť.
V Španielsku je väčšina zlého dlhu v rukách súkromného sektora. Zadlženie domácností a nefinančných spoločností bolo v roku 2010 podľa Eurostatu 227,3 hrubého domáceho produktu. Minuloročné údaje ešte nie sú známe, avšak zníženie nebude veľké.

Jedna z oblastí, kde k úprave dochádza, je realitný trh. Ukazovateľ Národného štatistického inštitútu hovorí, že celkový index cien domov klesol iba minulý rok o 11,2 percenta, a je o 21,7 percenta nižší od vrcholu v treťom štvrťroku 2007.

Pomalý pokles cien
Nesmieme zabudnúť, že španielska bublina bola extrémnejšia ako inde, ale ceny klesli iba o pätinu. V oblasti Madridu bol vývoj živší, keď ceny z maxima stratili 29,5 percenta.

Podľa mojich odhadov je úprava cien domov iba na polceste. V Spojených štátoch sa cenový boom domov reálne takmer celý zrušil. Grafy historických bublín vyjadrených v reálnych cenách majú tvar zvona. To má zmysel, keďže domáce nehnuteľnosti sú neproduktívnym aktívom. V Španielsku aj inde by bolo rozumné predpokladať, že reálne ceny nakoniec padnú niekam na úroveň konca deväťdesiatych rokov.

Španielska vláda donútila sporiteľne odpísať tento rok 50 miliárd eur portfólia nehnuteľného majetku. To bude len malá časť v porovnaní s tým, čo bude nakoniec potrebné, ak realitný trh padne tak, ako predpokladám.

Oživenie nepríde
Oficiálne odhady hovoria o miernom poklese a následnom rýchlom oživení ekonomiky. Oba predpoklady sú klamlivé. Ako sa môže španielske hospodárstvo oživiť, keď súkromný a verejný sektor sa zároveň oddlžujú a budú tak robiť ešte mnoho rokov?

Znižovanie zadlženia verejného sektora bude drsné. Minuloročný schodok bol 8,5 percenta HDP. Bol privysoký, avšak nie vinou rozpočtovej nedisciplinovanosti. Zároveň bolo potrebné predísť väčšiemu poklesu. Nedávno revidovaný cieľ je 5,3 percenta na tento a tri percentá na budúci rok. Takže celková úprava pre verejný sektor podľa európskych pravidiel pre schodok je úžasných 5,5 percenta za dva roky -- a to uprostred recesie.

Ak sa pozrieme na rozsah celkového znižovania dlhu, ktoré Španielsko čaká v oboch sektoroch, otázka neznie či sa ekonomika odrazí v roku 2012 alebo 2013, ale či to dokáže pred koncom desaťročia.

Typická európska odpoveď na túto otázku je, že ekonomické reformy zvýšia dôveru a vyprodukujú rast. Optimisti ukazujú na Taliansko, kde vymenovanie Maria Montiho za predsedu vlády viedlo k úchvatnému kolu reforiem a nižších úrokových sadzieb.

Reforma trhu práce
Hlavné reformy v oboch krajinách predstavujú mierne uvoľnenie Zákonníka práce. Hoci sú pravdepodobne nevyhnutné, bol by som prekvapený, ak by mali hmotný dosah na dlhodobú mieru rastu. Ak by sa tak malo stať, je potrebné prepísať väčšie časti legislatívy o pracovnom trhu.

V Španielsku by správna politika úprav mala vyústiť do programu na donútenie súkromného sektora znížiť zadlženie v nasledujúcich troch až piatich rokoch. Podporovať by ju mal konzistentne veľký schodok verejného sektora ruka v ruke s ekonomickými reformami. Čas na riešenie verejného deficitu by mal nastať až po tom, čo sa ukončí znižovanie zadlženia súkromného sektora. Takáto politika by úprava nielenže zmiernila, ale by ich dokonca zrýchlila.

Kombinácia superlaxnej menovej politika a rozpočtové škrty oneskoria nevyhnutné úpravy. Španielsko zostáva zaseknuté v zhoršujúcej sa dlhovej pasci, z ktorej je východiskom jedine bankrot.

Ak bude krajina dodržiavať dohodnutú politiku, skončí tam, kde Grécko, Portugalsko a Írsko -- pod ochranou záchranného štítu. To je najpravdepodobnejší scenár pre Španielsko.

V novembri som hovoril, že európski lídri majú iba desať dní na záchranu eura. Teraz aj vtedy politici zo skúšky prepadli. Opatrenia Európskej centrálnej banky čas nekúpili. Iba spomalili politické procesy a ekonomické úpravy potrebné na riešenie krízy.
Obávam sa, že najhoršie nás ešte len čaká.

Wolfgang Münchau
copyright Financial Times Limited

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.