Výkonnosť slovenskej ekonomiky v súčasnosti dosahuje polovicu priemernej výkonnosti ekonomík členských krajín Európskej únie (EÚ). Vyrovnanie sa európskemu priemeru vyžaduje viac než zdvojnásobenie nášho terajšieho bohatstva. Na Slovensku sa takmer jednohlasne prijíma, že kritickým faktorom reálnej konvergencie je práve naše členstvo v EÚ. Realistický pohľad na súčasné a budúce fungovanie EÚ však ukazuje, že členstvo v nej bude z hľadiska dosiahnutia európskej prosperity skôr silnou brzdou.
Napriek oficiálnej propagande stále platí, že životnú úroveň nemožno zvýšiť alebo zaručiť rozhodnutím byrokracie. Nižšia kvalita tovarov a služieb odráža nižšiu mieru výkonnosti slovenskej ekonomiky. Limitom jej zvyšovania je najmä úroveň reálnych príjmov obyvateľstva. Byrokratické vynucovanie vyššej kvality spôsobí vyššie ceny, nižšiu ponuku na trhoch, limitovanie možnosti voľby pre spotrebiteľov, obmedzovanie konkurencie a krach výrobcov neschopných produkovať podľa náročných noriem. Dôjde k spotrebe kapitálu, ktorý nebude môcť byť použitý pri výrobe zameranej na upokojovanie najviac pociťovaných potrieb spotrebiteľov. V tomto desaťročí budú náklady zavedenia noriem EÚ predstavovať štvrť bilióna korún. Z hľadiska našej konkurencieschopnosti nebude po začlenení do EÚ problémom ani tak nižšia produktivita, ako skôr bremeno týchto nákladov.
Sloboda "spoločného trhu" EÚ je ilúziou. Po zrušení ciel medzi členmi EÚ protekcionizmus nezmizol. Jeho tvár sa zmenila. Dnes sa môžu obchodovať len Bruselom v rámci povolených výrobných kvót vyprodukované striktne špecifikované komodity, a to povoleným spôsobom a v požadovanej kvalite. Na preferencie tých, ktorí by si často radšej kúpili viac produktov v nižšej kvalite než menej (prípadne nič) podľa byrokratmi predpísaných noriem, sa neprihliada. Prebiehajúca harmonizácia regulácie výrazne prispela a ďalej prispeje k tomu, že voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb bude buď čoraz komplikovanejší, alebo nebude mať vôbec zmysel (keďže zmizne rôznorodosť ekonomických podmienok, ktorá je jeho predpokladom).
Priveľa sa očakáva aj od prerozdeľovania. Ak toto na národnej úrovni viditeľne nefunguje (poľnohospodárstvo, školstvo, sociálny systém, kultúra atď.), môže byť na kontinentálnej úrovni lepšie? Nutnosť spolufinancovania domácich európskych projektov a prispievanie do rozpočtu únie spôsobí, že aj keď bude "čistá" pozícia medzi slovenským štátnym rozpočtom a rozpočtom EÚ pre Slovensko priaznivá, celkové daňové bremeno vzrastie. Navyše, prerozdeľovanie v EÚ -- rovnako ako každé iné -- nepresúva zdroje "od bohatších k chudobnejším", ako skôr od daňových poplatníkov k štátom privilegovaným skupinám. Slováci tak budú dotovať francúzskych farmárov alebo švédskych rybárov. Rozhodujúce bude, ktorá záujmová skupina si vybojuje privilégiá.
Hlavnou brzdou prosperity EÚ, a teda aj budúcej prosperity Slovenska v nej, je postupujúca centralizácia moci, ktorá nemá v histórii Európy obdobu. Členstvo Slovenska v EÚ znamená stratu možnosti rozhodovať o dôležitých otázkach na národnej úrovni. Ešte horšie však je, že možnosť rozhodovať o hospodárskych reformách, výške daní, miere regulácie, otvorenosti našej ekonomiky voči nečlenom EÚ, výške a charaktere prerozdeľovania si s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme môcť vziať späť. Váha Slovenska pri rozhodovaní v európskych štruktúrach a postupujúce upúšťanie od konsenzuálneho v prospech väčšinového rozhodovania dávajú mizivú nádej, že budeme v prevažne socialistickej EÚ schopní presadiť potrebné zmeny. Postoj konzervatívcov a niektorých "liberálov" o nutnosti vstúpiť do EÚ, aby sme ju následne mohli "zreformovať zvnútra", je iluzórny.
Veľa Slovákov je presvedčených, že Brusel je dnes z hľadiska presadzovania reforiem lepšou alternatívou oproti neschopným slovenským politikom. Dnes to môže byť pravda. Strhnúť kormidlo hospodárskej politiky smerom k vyššej slobode by však bolo určite jednoduchšie na päťmiliónovom Slovensku, než to bude v niekoľkostomiliónovej EÚ, ktorá nezadržateľne kráča smerom k vyššej centralizácii, regulácii, byrokratizácii a prerozdeľovaniu. Sú toto naozaj faktory, ktoré západný svet priviedli k prosperite a ktoré pomôžu aj nám?
StoryEditor