Grécku verí už len pár politikov

Solidarita a 110 miliárd eur Grécko určite zachránia. Do roku 2012 sa ozdravené Atény vrátia na medzinárodné trhy. Takto a podobne presviedčali vrcholní bankári a politici Európu o pomerne jednoduchom pláne na záchranu Grécka pred bankrotom. Nuž, nevyšlo. Po roku je jasné, že tak ľahko to ani ďalej nepôjde. Grécke vládne dlhopisy zdraželi za dvanásť mesiacov približne o štvrtinu. Inými slovami, trhy veľmi neuverili hre zvanej euroval. A podľa šíriacich sa zákulisných informácií ani Medzinárodný menový fond (MMF) netlieska gréckej paródii na reformu. Zatiaľ čo vláda v Aténach potrebuje ďalšie peniaze.

Banka verzus fond
Kameňom úrazu sa údajne stali spory Európskej centrálnej banky (ECB) na jednej strane a MMF a Nemecka na strane druhej. ECB má brániť reštrukturalizácii gréckeho dlhu, pretože by to podľa jej expertov výrazne poškodilo banky v krajinách, ktoré ťahajú hospodárstvo celej únie. Na strane banky stojí obava, že nedostatok likvidity, ktorý by nastal po tzv. riadenom bankrote, by bol väčší ako po páde Lehman Brothers v roku 2008. A následnú záchranu bankového systému si na svoje plecia ECB len tak sama nenaloží.

Lenže proti centrálnej banke eurozóny stoja experti menového fondu. Z jeho kuloárov už skôr unikali „hlasy istoty“, že bez reštrukturalizácie to verejné financie Grécka nezvládnu. A majú na to aj dobré argumenty. Rozdiel medzi výberom daní a výdavkami je stále priepastný, navyše zhruba polovica príjmov ide len na obsluhu dlhu. Niet sa čo diviť, že z misie únie a MMF sú to práve zástupcovia fondu, ktorí sa ochotne médiám sťažujú na nedostatočný rozsah reforiem, škrtov a privatizácie. Síce pod podmienkou anonymity, avšak informácie, ktoré dosiaľ unikali najmä do nemeckých novín, sa neskôr takmer vždy potvrdili.

Bude to bolieť
Postoj veľkých medzinárodných hráčov je tak z politického (už menej odborného) hľadiska pochopiteľný. Hľadajú cestu najmenších nákladov. Avšak vyvolávajú otázky, nakoľko kompetentné sú tieto inštitúcie riešiť dlhovú krízu. Za rok nepresvedčili, že dokážu aspoň zastaviť potápanie sa Grécka. Rozhodovať bude zjavne Berlín. Ak sa kancelárka Merkelová prikloní k novému riešeniu a bude trvať na reštrukturalizácii (respektíve zablokuje ďalšiu pôžičku), riskuje vážne poškodenie bankového systému. Ak Aténam prisľúbi ďalšie peniaze nemeckých daňovníkov, stratí ich dôveru a hlasy. Nech sa už rozhodne akokoľvek, bezbolestné to nebude. Také riešenia sa už minuli.

Zdá sa, že je to chyba, z ktorej možno obviniť fond, banku, komisiu a ďalších. Všetci sa tvárili, že hľadajú pohodlné riešenia a presviedčali ľudí, že všetko bude dobré. Lenže nebude. Ekonomickí experti varovali, že niekto za grécku tragédiu zaplatiť musí. Konečné rozhodnutie sa bude možno ešte chvíľu odkladať. No účet sa tým zvyšuje. Juncker pritom včera naznačil, že ak príde k reštrukturalizácii, tak iba miernej. A musia jej predchádzať oveľa bolestivejšie opatrenia gréckej vlády.

Bez dôvery
Sklamanie z politicko-ekonomických špičiek eurozóny však zostane. Trichet či Rehn ani rok po spustení eurovalu nevedia dôveryhodne presvedčiť, že problémy Grécka vôbec dokážu riešiť. Na bránu pritom už zaklopalo Portugalsko a spoza rohu sa blížia ďalší. Ako budú šéfovia najdôležitejších finančných a politických inštitúcií postupovať ďalej? Urobia všetko pre to, aby ochránili eurozónu pred ďalšou vlnou recesie? Dá sa im veriť, že tak robili doteraz? Ak aj sami veria, že cesta von z problémov neexistuje, nech to povedia. Ak riešenie poznajú, ale nevedia ho politicky presadiť, verejnosť by to mala vedieť.

Totiž tajné schôdzky v nočnom Luxemburgu či údajne sexuálne výlety do New Yorku uberajú významne na dôveryhodnosti lídrov menovej únie. Navyše neistota v ich krokoch len nabáda trhy, aby testovali, kam až môžu zájsť v prípade Írska či Talianska.

Viac vysvetľovať a ozývať sa doma aj v Bruseli by pre svoju dôveryhodnosť mohol aj slovenský minister financií Mikloš. Keď totiž s novou vlnou problémov prídu o prácu ďalšie tisíce ľudí pod Tatrami, na Mikloša a jeho stranu bude smerovať hnev nezamestnaných. Výhovorka, že riešenia poznal, ale Slovensko je príliš malé, potom nikomu nepomôže.