Brusel je v pohode. Európa nie (komentár)

Pôvodne som mal pripravené niečo iné, ale toto ma skutočne zaujalo. Nezachytil som meno, ale zrejme išlo o niekoho, kto sa pohybuje v Bruseli. V rádiu tá pani totiž uvádzala, že má už dlhšiu dobu oveľa lepší pocit z toho, ako to vyzerá s krízou v eurozóne. V Bruseli vraj dokonca už asi dva a pol mesiaca nezaznamenala vážnejší hovor na tému budúcnosti eura.

Pre mňa je uvedené asi tak rovnaké, ako keby sa lekári potom, čo stabilizujú kolabujúceho pacienta, potľapkali po ramenách, ako sú dobrí, a rozišli sa domov s tým, že zvyšok dokoná príroda. Viem, že už je to neustále dokola, ale pozrime sa v kocke na to, čo sa v eurozóne deje.

Pred dávnymi rokmi začali trhy považovať všetky krajiny v eurozóne za cca rovnako rizikové ako Nemecko, čo na periférii vyvolalo bubliny ako na trhoch s tovarom a službami (teda znížilo ich konkurencieschopnosť), ako aj na trhoch s investičnými aktívami, najmä nehnuteľnosťami. K tomu lži a nezodpovednosť v Grécku. Kríza priniesla vytriezvenie, prudko vzrástli prémie, ustalo recyklovanie nemeckých úspor dopytom z periférie a začal kolabovať euro-bankový sektor. Nakoniec predsa len prichádza ECB, ktorá podporuje bankový sektor a čiastočne znižuje prémie; z verejných peňazí je potom pokrytá časť potreby refinancovania periférie.

Pacient je stabilizovaný, ale v stave, keď stačí málo a začne opäť kolabovať. Za spomenutie ohľadom jeho stavu stojí najmä nasledujúce:

Systém Target2, ktorý pôvodne predstavoval systém zúčtovania platieb medzi ECB a centrálnymi bankami krajín eurozóny, teraz efektívne financuje veľkú časť obchodných deficitov periférie. V tomto systéme, ktorý efektívne nahrádza "trhovú" recykláciu nemeckých úspor na periférii, sa tak cez ECB v podstate opäť kopia pohľadávky jadra za juhom, aj keď vo veľmi maskovanej podobe. Do nekonečna to však nejde.

O odchode z eurozóny sa zatiaľ reálne nikde nehovorí, všetci teda aspoň implicitne spoliehajú na to, že konkurencieschopnosť periférie bude obnovená vnútornou devalváciou. Jednoducho povedané, nezamestnanosť tam bude musieť stúpnuť natoľko, že dôjde k masívnemu poklesu zvyčajne veľmi neflexibilných veličín - cien a miezd. Nejde o nič iné, ​​než o stávku, že vnútorná devalvácia bude dokončená skôr, než bude bolesť príliš veľká, príde nejaký populista a veci obráti na chaos.

Snáď celá periféria jasne ukazuje, že reálne hrozí roztočenie uťahovacej špirály "chceme znížiť deficity, utiahneme výdavky a zvýšime dane, deficity neznížime podľa plánu, ešte utiahneme výdavky a zvýšime dane ...". Je možné, že veci sa nakoniec samy usadia - periférii sa nakoniec podarí prehrýzť sa recesiami a deficitmi k pozitívnej špirále vyššieho rastu a rýchlejšieho znižovania deficitov. Kým však ekonómovia vedú intenzívnu diskusiu o tom, či je to vôbec možné, v Bruseli sú podľa uvedeného komentáre v pohode.

Nakoniec to najlepšie - veľkú časť eurosystému drží nad vodou ECB. Ako prvý krok boli jej vysoko neštandardné kroky nevyhnutné, ale ak by sa z nich mal stať stály stav, posunula by sa Európa z blata do kaluže. Na mysli mám najmä to, že čím dlhšie nebude riešená podstata problému, tým viac bude ECB uzamknutá vo svojej predchádzajúcej uvoľnenej politike. Výsledkom potom bude buď jej razantné ukončenie "staň sa, čo sa má stať", ktoré bude v podstate ekvivalentom rozpadu únie. Alebo inflácie. Áno, zvyčajne si tu tak trochu uťahuje z inflačníkov. Ale práve uzamknutie ECB v jej doterajšej stratégii je jedným z mála (zatiaľ teoretických) kanálov, ktoré by nakoniec skutočne mohli doviesť k nekontrolovanej inflácii.

V reálnom svete je dostatočnou motiváciou k rozsiahlym systematickým zmenám väčšinou až kríza. Riadime sa totiž heslom "nehas, čo ťa nepáli". Budiž, ale riadiť sa heslom "nehas, čo ťa spálilo a teraz zrovna nepáli"?

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.