Potom, čo Monti oznámil svoju rezignáciu a začalo sa znova špekulovať o návrate Berlusconiho do funkcie premiéra, na to okamžite zareagovali trhy. Výnosy talianskych 10-ročných štátnych dlhopisov počas toho okamžite vystrelili nahor.
Keď vlani Silvio Berlusconi opúšťal post talianskeho premiéra, mierilo Taliansko nezadržateľne k bankrotu. Berlusconi bol po sérii škandálov nútený odstúpiť, čo bola do istej miery záchrana pre Taliansko a vývoj jej dlhu.
Po jeho rezignácii bol zostavením vlády poverený bývalý eurokomisár Monti. Ten pri svojej vláde veľmi pozorne počúval nemeckému diktátu. Cieľom talianskej vlády bolo predovšetkým upokojiť talianskych veriteľov. A to sa jej darilo, výrazne klesali výnosy talianskych štátnych dlhopisov. Cieľom Talianska k ozdraveniu verejných financií musí byť neustála snaha o zníženie jeho dlhu, pretože dlh dosahuje 126% HDP, a ide tak o druhú najvyššiu zadlženosť štátu v eurozóne. V absolútnej hodnote dlh presahuje aktuálne dva bilióny eur.
Navyše Berlusconi vo svojej aktuálnej kampani argumentuje tým, že ho príliš nezaujíma spread medzi výnosmi talianskych a nemeckých dlhopisov, skôr by sa podľa svojich slov snažil o nápravu ekonomiky, ktorá trpela pod ťarchou Montiho reforiem.
S tým súhlasíme, ale ak sa výnos talianskych dlhopisov vráti na úroveň pred minuloročnou Berlusconiho rezignáciou, bude nad Talianskom znovu visieť hrozba štátneho bankrotu. Berlusconiho politika by rozhodne nebola tak otvorená voči radám európskych inštitúcií. Navyše Berlusconi nevylučuje vládnu koalíciu s nacionalistickou Ligou severu.
Jiří Cihlářanalytik Next Finance |