Únia nemôže fungovať perfektne

Je v súčasnom období pre krajiny lepšie, ak by o euro prišli?
V deň, keď to bude pre niektorú z krajín výhodnejšie, tak vystúpi. Pre Veľkú Britániu je lepšie euro nemať, tak nevstúpila. Aj nemeckí politici majú k dispozícii prepočet, čo by ich rozpad eurozóny stál. Určite je to väčšie číslo ako súčasné čísla pre záchranu. Skôr si myslím, že Nemecko si musí zvyknúť na južanskú mentalitu pri dodržiavaní rozpočtov, a juh sa musí viac priblížiť nemeckej pedantnosti. Osobne si dnes myslím, že sa neurobilo zďaleka všetko, čo by sa dalo. Grécko proste ustrelilo už od začiatku, zneistilo subjekty na trhu tak, že dnes sú aj Španielsko, Taliansko a dokonca Slovinsko v komplikovanej situácii, keď šetrenie prináša iba ďalšie kolo šetrenia a deflačná špirála sa pomaly začína roztáčať.

V čom by bol odchod z eurozóny pre krajiny lepší, aby neplatili za dlhy ostatných členov?
Krátkodobo by sa mohlo vyhnúť stratám, ale rozpad eurozóny, ktorý by mohol následne nastať, keby sa pridali viacerí, bankové domy ani najsilnejších krajín by bez pomoci štátu prežiť nemuseli. Samozrejme, určitý tlak na krajiny PIGS, aby si dávali pozor na rozpočty, tu musí byť. Škrty v rozpočtoch v sociálnej oblasti a na dôchodky sú nutné. Zastaviť však aj výstavbu infraštruktúrnej siete je nezmysel. Sever musí juhu pomôcť aj inak ako finančne. ECB znížením sadzieb k nule a následným oslabením eura k 1,1 dolára urobí dosť. Nákup dlhopisov zo strany ECB na vlastný účet v objemoch cez dva bilióny bude možný až pri fiškálnej únii.

Čo by bolo hlavnou nevýhodou, ak by sa top členovia eurozóny (ako napr. Nemecko) vrátili ku svojim národným menám?
Ich meny by výrazne posilnili a dopyt po ich výrobkoch a zamestnanosť doma by tým klesli. Dnes Nemecko ťaží zo slabšieho eura, ako by bola marka a z toho, že jeho produkty si môže kúpiť bez dodatočných ciel 500 miliónov obyvateľov.

Ako by vyzerala eurozóna a euro, ak by ju opustilo silné jadro?
Euro by oslabilo určite pod paritu. Možno až k 0,8 dolára. V dôsledku toho by mali krajiny vyššiu infláciu, s dlhmi by si však ľahšie poradili. Veritelia by devalváciou eura stratili 30 až 40% z investície.

Je možné zrátať náklady, ktoré by krajinu stál odchod z eurozóny?
Napríklad Švajčiarsko dnes vynakladá miliardy možno aj denne, keď sa predajom svojej meny snaží udržať pár EURCHF nad 1,2, pričom domáci podnikatelia trpia aj pri tejto hodnote.

Ako je na tom Slovensko, ak by muselo stále viac platiť za zachraňované krajiny. Bolo by pre nás euro stále pozitívne?
Slovensko je čitým poberateľom finančných prostriedkov z EÚ, samozrejme, je nutné tlačiť na krajiny PIGS, aby lepšie hospodárili, avšak nutné sú aj čisté fiškálne transfery, ak chceme Grécko v EÚ udržať. HDP na dvesto ostrovoch Grécka nemôže dosahovať úrovne Bavorska s tradíciou a ideálnymi klimatickými a geografickými podmienkami. Je to to isté, ako keby sme sa rozhodli v Stropkove zrušiť úrady, lebo štátna správa je stratová v danom okrese a na daniach sa vyberie menej, ako sú výdavky. Každý veľký celok má proste svoje slabé miesta, a tie sú súčasťou systému, nemôžeme sa snažiť, aby všade všetko perfektne fungovalo. Buď úniu chceme a potom je nutné čiastočne vyrovnávať rozdiely, alebo si povedzme, že chceme mať v Európe 40 štátov, ktoré budú mať po 400 vojakoch, troch helikoptérach a jednom funkčnom lietadle. A proti nim bude stáť USA s päťstotisícovou armádou a 11 lietadlovými loďami a 4000 lietadlami.

Je eurozóna v dlhodobom horizonte ešte perspektívny projekt?
Áno, trh pre 500 miliónov obyvateľov, bez bariér, s minimálnymi transakčnými nákladmi, kde sa nebude 1% pri každej transkacii strácať ako poplatok pre banku pri cezhraničnej platbe, zníženie nutnosti hedgovať tržby cez swapy. To všetko nestratilo zmysel, musia však všetci ustúpiť zo svojich pozícií. Sever by mal juhu nielen pomôcť finančne, ale snažiť sa na juhu, tam kde je to možné, budovať závody pre výrobu a optimalizovať svoje náklady na severe.