Každý deň sme z médií konfrontovaní s negatívnymi správami o hrozbách bankrotov vlád v Európe. V skutočnosti sa skôr Európa, no najmä európske banky pripravujú na koniec takmer 30-ročného, pravdepodobne najstaršieho býčieho trhu súčasnosti, býčieho dlhu štátnych dlhopisov.
Nemecko využíva paniku bankárov na posilnenie svojho postavenia v rámci EÚ a Francúzska, okrem posilnenia postavenia "skryto" zachraňuje francúzske banky, ktorých risk manažéri to s alokáciou do vládnych dlhopisov v posledných rokoch "trochu" prehnali.
Nasledujúce grafy znázorňujú pokles úrokových sadzieb 10- ročných vládnych dlhopisov Nemecka a Francúzka, ktorý je však dlhodobo neudržateľný.
Tým, že problém s rastom výnosov vládnych dlhopisov nastal najmä u zadlžených krajín Stredomoria a v prípade Grécka vyvrcholil riadeným bankrotom, umožňovalo agóniu býčieho trhu dlhopisov bankárom maskovať. V skutočnosti bankári hľadajú kupcov a tak potrebujú, aby centrálne banky skúpili dlhopisy pri aktuálnych úrovniach. To potvrdzuje aj fakt, že banky, ktoré majú najväčšie problémy, sú inštitúcie najmä s vyššou duráciou svojich dlhopisových portfólií, ktoré financovali až donedávna, ale skôr krátkodobými úložkami svojich klientov.
Očakávaná inflácia najmä z vyšších cien za energie, ktoré sú nakupované v amerických dolároch, skryto zvyšuje tlak na rast výnosov vládnych dlhopisov. Práve viera v konzervatívnu politiku ECB stlačila v minulosti výnosy dlhopisov krajín eurozóny na historické minima, čo bez ďalšej podpory ECB nie je možné udržať. V USA umožňuje Fed investorom svojimi nákupmi v objeme takmer 3 000 miliárd dolárov opustiť vládny dlh USA za ceny medzi 4 až 2% pri 10- ročných dlhopisoch a hľadať výnos, ktorým porazia infláciu v akciách, realitách a komoditách. Fed svoje nákupy nefinancuje vkladmi a ani prípadný rast sadzieb jeho knihe neuškodí, keďže dlhopisy budú splatené v budúcnosti aj vďaka vyššej inflácii v USA.
Aj nedávna neúspešná aukcia nemeckých vládnych dlhopisov s vysokou pravdepodobnosťou neznamená rast kreditného rizika Nemecka, skôr vytriezvenie investorov z deflačných očakávaní a obavy z rastu inflácie. Európa, no najmä USA urobia totiž všetko preto, aby sa vývoj zo súčasného Japonska čí USA 30. rokov minulého storočia neopakoval.
Prípadné ďalšie oslabenie eura nebude znamenať koniec eura, keďže kurz 1,2 je dlhodobý priemer a teoretický historický kurz eura voči americkému doláru dosiahol aj extrémnych 0,64 v 80.rokoch či 0,82 z 90. rokov minulého storočia.
Koncoročné bonusy na Wall Street ako aj budúcoročné prezidentské voľby v USA udržiavajú index SP500 20 dní pred koncom roka jemne v pluse za rok 2011. Vzhľadom však na obrovské dávky negatívnych správ, s ktorými trhy bojujú, je aj tento výsledok nutné hodnotiť pozitívne.
"Veselé Vianoce a šťastný Nový rok"
Vladimír Gešperíkpredseda predstavenstva Capital Markets |