Chaosom k organizovanosti?

ECB opäť ukázala návnadu, na nej je však napísané "nie tak rýchlo". Patrick Artus z Natixis sa domnieva, že sa ECB už nejaký čas snaží nastaviť vývoj v eurozóne správnym smerom používaním tzv. "konštruktívnej nejednoznačnosti". V princípe ide o to, že ECB môže pomáhať svojimi nákupmi vládnych dlhopisov jednotlivým krajinám, vytvára to však riziko morálneho hazardu - môže klesnúť motivácia daných krajín k intenzívnemu plávaniu správnym smerom, pretože sa dostanú do záchranného kruhu.

Je otázkou, nakoľko je tento morálny hazard u jednotlivých krajín relevantný. ECB ho každopádne podľa Natixis rieši tak, že zámerne podporuje neistotu ohľadom toho, či bude intervenovať alebo nie, a toto napätie udržiava periférnych plavcov v aktivite.

Podobne vnímam úvahy jedného z popredných európskych ekonómov Charlesa Wyplosza. Ten sa domnieva, že ECB kombináciou náznakov a nepriamych záväzkov pozitívne manipuluje s vývojom v eurozóne. V podstate by išlo o metódu cukru a biča, kedy cukor predstavuje zásah ECB na dlhopisových trhoch a bič jeho absencia *.

V pokrízovej ​​dobe sa opäť rozhorela intenzívna diskusia "pravidlá vs. jednorazové kroky "(ktorá má posledné dni zvýšený náboj vďaka Miltonovi Friedmanovi). Za typické príklady môžeme uviesť monetárnu politiku založenú na nejakom jasnom pravidle vs. ad-hoc kroky založené na momentálnom posúdení situácie. Alebo samozrejme, fiškálnu politiku založenú len na automatických stabilizátoroch, či naopak výnimočných stimuláciách (či destimuláciách). Nie je to zďaleka presné prirovnanie, ale podobné je to s riadením dopravy - platia jasné pravidlá, prednosť má pricestuje sprava, na červenú sa stojí, aj keď nikto iný na križovatke nie je...

Všetci pravidlá poznajú (snáď), výnimky neexistujú a preto sa na cestách môžeme relatívne bezpečne pohybovať. Chyba ľudského faktora nie je dôvodom pre zmenu pravidiel. Aj napriek tomu sa môže objaviť šok (napr. uzávierka) a na križovatku musí doraziť policajt, ​​ktorý ju začne riadiť na základe svojho uváženia a to prebíja všetky pravidlá. Počas tohto prechodného obdobia potom môže dôjsť k zmene systému (napr. budovanie kruhového objazdu) a nasleduje návrat k pravidlovému systému. V podstate tu tak funguje mix oboch prístupov - jasné pravidlá aj ad-hoc špecifický prístup pre šoky a prechodné obdobia. Je však jasné, že v doprave neriešime, že by vodiči boli zmätení tým, že raz sú používané pravidlá a raz na križovatke stojí policajt. Teda že by boli v neistote ohľadom toho, s čím sa na križovatke stretnú a kvôli tomu menili svoje plány, či dokonca odkladali svoje cesty. A už vôbec neriešime možnosť manipulácie dopravy s cieľom dostať na križovatku policajta, ktorý ju bude riadiť podľa našich predstáv.

V tejto chvíli je podľa mňa pravdepodobný skôr postupný posun smerom k väčšiemu použitiu pravidiel. Tie však budú tak zložito definované, že vlastne pôjde o starú všehochuť v novom kabáte. Otázkou je, či možno v neustále sa meniacom svete niečo iné v praxi vôbec vymyslieť. Všimnime si aj dve zaujímavosti: V časoch dobrých pre elimináciu súčasného skôr ad-hoc systému nie je zvyčajne veľká motivácia, pretože systém funguje. V dobách zlých potom už pre zavádzanie pravidiel nie je motivácia vôbec, pretože sa snažíme aplikovať to, čo je najrýchlejšie k dispozícii. A zavádzanie pravidiel má často krátkodobo skôr destimulačný efekt, teda opak toho, čo chceme v zlej dobe dosiahnuť. Úplným paradoxom potom je v úvodnej časti popísaná situácia, kedy sa opakom pravidiel - teda nejednoznačností, snažíme dostať k väčšej organizovanosti systému. Chaosom k organizovanosti?

* Je zaujímavé, že sa podobné úvahy neobjavujú vo Fede. Ten je samozrejme oveľa aktívnejší ako ECB, mnohým sa však zdá, že "zamestnaneckú" polovicu svojho mandátu trochu ignoruje. A aj jeho správanie má ďaleko do úplnej jednoznačnosti (trhy sú zas a znova pozitívne, či negatívne prekvapované). Dolárovej zóne síce nehrozí reálne nebezpečenstvo rozpadu, o nutnosti motivácie amerických politikov k väčšej koordinácii vo fiškálnej oblasti však zrejme nemusíme dlho diskutovať. A Ben Bernanke sa už niekoľkokrát vyjadril v tom zmysle, že monetárne nástroje fiškálne hriechy a nedostatky neodčinia. Že by sa však tiež snažil o podobnú konštruktívnu nejednoznačnosť ako jeho európsky náprotivok, je aj tak skôr nepravdepodobné.