Uťahovať či neuťahovať? (komentár)

Významnou brzdou rastu ekonomík a možno aj ďalšieho rastu cien rizikových aktív bude v nadchádzajúcom období fiškálna politika v mnohých rozvinutých krajinách. A debata o tom, nakoľko je v súčasnej dobe uťahovanie vládnych rozpočtov skutočne prínosné, či kontraproduktívne, tak ide na plné obrátky.

Príliš zadlžené ekonomiky veľkú dilemu nemajú, to však neznamená, že tam uťahovanie prinesie svoje ovocie v plnom zbere. V prípade krajín, ktoré majú teoreticky priestor pre uvoľnenie, spočiatku súperili dve teórie: Prvá, hovorme krugmanovská, volá po klasickom keynesiánskom uvoľnení s tým, že na uťahovanie je čas, keď sa zdvihne ekonomika a klesne nezamestnanosť. Druhou dnes už môžeme snáď bez krivdy pomenovať rozprávkami o expanzívnom fiškálnom uťahovaní. Je zaujímavé, koľko priaznivcov si získala. Vysvetľujem si to tým, že mnohí z nás intuitívne cítia, že to s fiškálnou stimuláciou nebude také jednoduché, ako niektorí tvrdia. Stredný ekonomický prúd a jeho teoretický základ  však veľa priestoru na tvorbu čisto technických protiargumentov proti stimulácii nedáva. A tak mnohí radi skočili po možno až veľmi zavádzajúcich štúdiách, ktoré poukazovali na možnosť expanzívneho fiškálneho uťahovania.

Ak sa pohrávajú so základnými nástrojmi makroekonómie, ako je IS-LM model, utlčú keynesiáni svojich protivníkov argumentami. Niekedy právom, niekedy nie. Tak ako tak, ideme z extrému do extrému a až na vzácne výnimky napríklad neberieme do úvahy možnosť súčasného neuťahovania kombinovaného s prepracovanou a dôveryhodnou dlhodobou konsolidáciou.

Čo je na diskusii uťahovania vs. neuťahovania zaujímavé, je vyššie naznačená široko rozšírená absencia rozumných argumentov strany "uťahovať". Najprv sa upla na uvedené rozprávky o expanzívnej kontrakcii, občas ich "úspešne" kombinuje s poučkami o tom, že vládne hospodárenie je rovnaké ako hospodárenie rodiny či podniku. Rovnaké je len vo chvíli, keď sme úplne rezignovali na to, že vláda môže pôsobiť proticyklicky. Na druhej strane je však treba uznať, že táto rezignácia by mala vo svetle našich skúseností určitý racionálny základ. Dostávam sa tak k tomu, že možno hlavným protiargumentom proti f-stimulantom sú tu občas preberaná ekonomické "kurvítka".

Čítajte viac: 
Čínske kurvítko
Fiškálne kurvítko

Ich fungovanie vo fiškálnej oblasti je okrem iného zrejmé z nasledujúceho. Prvý graf ukazuje pomerne silný negatívny vzťah medzi efektivitou vlády a pomerom verejného dlhu k HDP. Čím efektívnejšia vláda, tým menší dlh; inak povedané, ak by vláda dokázala efektívne stimulovať (peniaze nepremárniť), tak to obyčajne nepotrebuje. A naopak.

Keď si tak radíme reťazec príčin a následkov, vyvstáva otázka, čo je príčinou efektívnej vlády. Tu by sme sa asi rýchlo dostali do príliš dlhých úvah, čo však ešte môžeme rozumne rozobrať, je rýchlosť, s akou sa táto premenná mení. Pohľad na druhý graf ukazuje, že čo sa týka mierky daného prieskumu Svetovej banky, to veľmi slávne nie je - za posledných desať rokov dochádzalo medzi sledovanými krajinami k posunom maximálnej veľkosti cca 0,5 bodu, čo je 10% celkového mierky použitého v prvom grafe. Ak sa teda kurvítko aktivuje, len tak sa nevypne.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.