Nápady s eurovalmi, ktoré neriešia podstatu súčasných problémov a v konečnom dôsledku znamenajú ďalšie zadlžovanie obyvateľov Európskej únie, sú toho presvedčivým dôkazom. Politici prezentujú svoju snahu ako nevyhnutné solidárne aktivity, ktoré majú zachrániť euro a krajiny Európy pred ďalšou hospodárskou krízou. Predkladané riešenia sú však krokmi falošnej solidarity, ktoré znamenajú podporu morálneho hazardu, nezodpovednosti a ich realizácia bude mať za následok ďalšie zhoršenie ekonomického postavenia obyvateľov.
Finančné trhy chcú vidieť riešenia, ktoré z dlhodobého hľadiska budú rozumným spôsobom stabilizovať a riešiť finančnú situáciu štátov. Trhy potrebujú, aby bolo vytvorené stabilné prostredie pre hospodársky rozvoj. Z analýzy ekonomickej situácie krajín eurozóny je zrejmé, že viaceré krajiny únie nie sú, z hľadiska svojej výkonnosti, vôbec schopné splatiť svoje dlhy. To si treba priznať a zbaviť sa záťaže podväzujúcej rozvojový potenciál jednotlivých krajín.
Samozrejme, že to niekoho bude bolieť. Ale za nezodpovedné a ľahkovážne konanie treba niesť zodpovednosť. Je absolútne nemorálne, aby dopady chybných rozhodnutí politikov a finančných investorov znášali obyčajní ľudia. Vládnuce elity musia pochopiť, že vyriešenie problémov vyžaduje uskutočniť zásadné zmeny v systéme vládnutia a vo finančnom systéme. Ignorovanie nevyhnutnosti uskutočnenia potrebných zásadných zmien môže s vysokou pravdepodobnosťou viesť k eskalácii problémov, ktoré môžu vyústiť do vážnych sociálnych nepokojov.
To čo by bolo potrebné spraviť zo strany politických lídrov Európskej únie možno zhrnúť do nasledovných krokov:
1. V problémových krajinách eurozóny vymieňať, pod kuratelou Európskej centrálnej banky, všetky v súčasnosti existujúce a splatné dlhopisy za nové s nominálnou hodnotou zníženou o 30 až 70 percent a to v závislosti od ekonomickej situácie v jednotlivých krajinách.
2. V jednotlivých krajinách urýchlene prijať opatrenia zamerané na radikálne zníženie vládnych výdavkov, ktoré sú hlavnou príčinou narastania dlhov.
3. Problémy štátov s financovaním aktuálnych deficitov v najbližších dvoch-troch rokoch riešiť v gescii Medzinárodného menového fondu.
4. Prijať zásadu o vyrovnanom resp. plusovom rozpočtovom hospodárení. Dosahovanie prebytkov je nevyhnutnosťou pre splatenie zvyšného dlhu v horizonte dvoch dekád.
5. S cieľom podporiť rast dohodnúť zásady zlepšenia podnikateľského prostredia v rámci celej Európskej únie. To znamená odbúrať vládne intervencie deformujúce trh, zrušiť eurofondy, znížiť dane a radikálnym spôsobom obmedziť vládne regulácie všetkého druhu. Taktiež racionalizovať sociálne programy a to tak, aby pomoc v nevyhnutnej miere dostávali len tí, ktorí ju naozaj potrebujú.
6. Dohodnúť program prechodu na krytie eura zlatom a zmenu pravidiel fungovania bankového systému s cieľom eliminovať frakčné bankovníctvo.
| Rudolf Požgay Slovenská asociácia pre znalostnú spoločnosť |