Pamätníci povedia: Neskoro, ale predsa. Nie je dôležité, či sedemdesiatdeväťročný Hoffmann strávi čo i len jeden deň vo výkone trestu. Aj ten by bol potupou pre aparátnika, ktorý prežil celý život vo funkciách rozdeľovaných komunistickou stranou podľa zásady "nemusí nič vedieť, ale je spoľahlivý". Potupou z toho dôvodu, že celý život sa mu oplatilo "lepšie je mýliť sa so stranou, ako sám". Táto istota zaručujúca postupný a trvalý vzostup však platila len v rámci komunistického režimu.
V roku 1968 politici ako bol Karel Hoffman, Miloš Jakeš a ďalší, ktorých spájala bezvýraznosť a lojalita ku komunistickému režimu, sa zachovali i na aparátnikov paradoxne. Z vysokých funkcií v komunistickej strane a štáte osobne podporili a spoluorganizovali okupáciu vtedajšieho Československa piatimi armádami štátov Varšavskej zmluvy - a to dokonca proti väčšinovému názoru vtedajšej KSČ. V strane prebiehal pokus o reformu a mal podporu väčšiny obyvateľov krajiny.
Autorov "pozývacieho listu" pre cudzie vojská sprevádzal strach o vlastnú kariéru a poslušnosť voči Moskve. Paradoxne zo strachu sa k sprisahaniu nepriznali ani po príchode cudzích vojsk, keď obsadili vedúce miesta v štáte, a ani po páde komunistického režimu. Tobôž, aby priznali zodpovednosť za obdobie, keď ľudia stáli v radoch na toaletný papier a keď tajná polícia prenasledovala mladých ľudí len preto, že hrali hudbu, ktorá sa nepozdávala panstvu s červenou knižkou. Jednej slabosti sa však Karel Hoffmann vyhol. Na rozdiel od bývalého vyšetrovateľa komunistickej tajnej polície Antonína Grebeníčka aspoň prišiel na súd.
Paradoxom prispela i súčasnosť. Pondelkový rozsudok bol kvôli kontinuite práva prijatej po novembri 1989 zdôvodnený odvolaním sa na voľakedajší článok v ústave o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa, teda na čosi, čo je v právnom štáte nepredstaviteľné. Možno výstižnejšie pomenovanie ľudí, ako bol Karel Hoffmann, nájdu až tí, ktorí nebudú mať s ich dobou už nič spoločné.
Obžalovaní vysokí funkcionári KSČ
Jozef Lenárt: Obžalovaný z napomáhania vlastizrady. Obvinený z toho, že v auguste 1968 ako tajomník ÚV KSČ pomáhal vytvoriť robotnícko-roľnícku vládu. Pražský mestský súd ho oslobodil. Prípadom sa bude zaoberať Vrchný súd.Vasil Biľak: Obžalovaný slovenskou prokuratúrou z vlastizrady a ďalších trestných činov. Je obvinený z toho, že pomáhal Moskve obsadiť Československo vojskami Varšavskej zmluvy. Prípad sa doteraz nedostal na súd.
Miloš Jakeš: Obžalovaný z napomáhania vlastizrady. Podľa žaloby v auguste 1968 ako predseda ústrednej a revíznej komisie pomáhal vytvoriť robotnícko-roľnícku vládu, ktorá mala prevziať moc v krajine. Pražský mestský súd ho pre nedostatok dôkazov oslobodil, prípadom sa bude zaoberať Vrchný súd.
Lubomír Štrougal: Obžalovaný zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa žaloby ako minister vnútra v roku 1965 prekazil trestné stíhanie skupiny príslušníkov Štátnej bezpečnosti podozrivých z vraždy troch ľudí. Súd ho minulý rok pre nedostatok dôkazov zbavil obžaloby.