Určite ani ja nebudem polemizovať s mojimi „kolegami“ v tejto diskusii, a to s ministrom financií a zdravotníctva o tom, že zdravotníctvo je choré. Áno, toto jediné obaja páni ohodnotili a pomenovali správne.
Zdravotníctvo je teraz už naozaj choré a jeho stav sa opatreniami zavádzanými touto vládou rapídne zhoršuje. A nepomáha mu ani schizofrénia postojov Mikloša a Uhliarika, keď jeden tvrdí že peňazí je v zdravotníctve dosť, a druhý, že ich je akútny nedostatok.
Tragédiou je, že zdravotníctvo majú liečiť ministri-nadľudia, ktorí jeho diagnózu ani nepoznajú. Minister financií Ivan Miloš tvrdí, že napriek nárastu financií do zdravotníctva počas bývalej vlády sa nezlepšil zdravotný stav obyvateľstva a zhoršila sa spokojnosť tak pacientov, ako aj zdravotníkov. Akurát štatistiky a prieskumy hovoria presný opak.
Rovnaký plačko je aj súčasný minister zdravotníctva, ktorý sa už desať mesiacov snaží svoju nečinnosť a krachovanie nášho zdravotného systému zvaliť na bývalú vládu. Páni však nič nehovoria o svojej súčasnej politike. Pretože sa stačí pozrieť na oficiálne čísla a realitu.
Ak sa minister zdravotníctva pýta, prečo zdravotníci neštrajkovali za bývalej vlády, tak mu rád odpoviem. Pretože sme zdravotníkov a pacientov počúvali, diskutovali sme s nimi a práve oni boli základnými piliermi rozhodovania o krokoch v zdravotníctve. Kým za terajšej vlády sa im o zvyšovaní platov môže iba snívať (a majú z toho len nočné mory), za predchádzajúcej vlády sa platy v nemocniciach, na ktoré malo ministerstvo dosah, zvyšovali päťkrát!
Tiež som ani raz nepovedal zdravotníkom, že na nich nemám čas. Áno, aj môj program bol nabitý, ale práve stretnutiami so zdravotníkmi a riešeniami ich potrieb. Aj preto neštrajkovali, tak ako teraz. Je hanba, ak si minister nevie nájsť čas pre niekoľko tisíc nespokojných sestier. Ak tu nie je minister pre zdravotníkov a pre pacientov, tak potom pre koho?
Zareagujem aj na tvrdenie, že sa zhoršila spokojnosť pacientov. Ak si dobre pamätám, tak aj pacientske organizácie sa začali ozývať až teraz. Pretože na rozdiel od tejto vlády, tá minulá s nimi rovnocenne diskutovala, podporovala ich aktivity, projekty a hlavne riešila ich problémy. Dnes však musia organizácie pacientov volať po svojich právach, ktoré im odoberajú. Napríklad po základnom práve na nové moderné lieky a liečbu, ku ktorým im obmedzuje prístup nová legislatíva.
Myslím si, že v chorom zdravotníctve je najviac choré to, že ani hlavu, ktorá stojí na čele celého rezortu, nezaujímajú problémy jej vlastných zdravotníkov a pacientov. Aj vďaka tomu sa blížime k exodu lekárov a sestier. Kolaps je pred dverami. A primár tohto problému, čiže minister, namiesto toho, aby liečil problémy tých, ktorí tento rezort tvoria, rieši vlastné potreby alebo zadania finančných skupín.
Chcel by som pripomenúť, že nemocnice sa zadlžovali vždy a zadlžujú sa aj teraz, dokonca dvakrát tak rýchlo ako pred rokom. A to tiež „vďaka“ opatreniam ministerstva. Opäť nesprávna diagnostika a zlá liečba.
Doteraz ani minister financií, ani minister zdravotníctva nepochopili základný problém. Dlh v zdravotníctve sa netvorí preto, že ho všetci rozkrádajú, že peniaze utekajú do čiernej diery, ale preto, že financie,. ktoré doň idú, nepokrývajú náklady na liečbu pacientov.
Som lekár, ale diplom nepotrebujem na to, aby som si odpovedal na úplne jednoduchú otázku: Čo sa stane, ak chorého pacienta či rezort nebudeme liečiť, ale. naopak, budeme mu brať lieky – lekárov a sestry.
Richard Raši, bývalý minister zdravotníctva