Slovensko sa svojím rastom dlhu v období medzi tretím štvrťrokom 2011- a rovnakým obdobím 2012 zaradilo medzi fiškálne „zodpovedné“ krajiny – do klubu prasiatok (PIIGS).
Nie je to dobrý výsledok, a neobstojí ani skutočnosť, že náš dlh bol na začiatku nízky, pretože ide o nárast v porovnaní s HDP – v pomere s ekonomikou každej krajiny. Deväťpercentný rast dlhu je porovnateľný s celkovým výberom DPH a spotrebných daní.
To, že Grécko je na úplne opačnom konci rebríčka, nie je preto, že by splácali dlh, ale preto, že ho „zrušili“.
Za rast slovenského dlhu môže do istej miery predzásobenie – správca dlhu si požičal istú časť prostriedkov dopredu (cca 3-4% HDP), keďže investori boli ochotní nakúpiť viac slovenských dlhopisov za výhodný úrok. Ani toto však nemožno považovať za ospravedlnenie, ale skôr nevyhnutnú črtu slovenského dlhu.
Ten je dosť vysoký a aby sa Slovensko vyhlo privysokým nákladom na jeho správu, musí si požičiavať dopredu. Krajiny, ktoré sú fiškálne zodpovednejšie, takto konať nemusia, výhodné sadzby sú im „ponúkané“ neustále.
Radovan Ďuranaanalytik INESS |