Úspech štátov je určovaný úrovňou znalostí obyvateľov. Ovplyvňujú ju univerzity a vysoké školy, ktoré patria k najvýznamnejším zložkám spoločnosti. Problematika vedomostnej spoločnosti, vzdelávania je pre Slovensko mimoriadne dôležitá. Z hľadiska priorít je vhodné dať ju na úroveň zabezpečenia konsolidácie verejných financií a hospodárskeho rastu. Aj preto, že úspech ekonomiky závisí tiež od toho, či pracovníci na univerzitách a výskumných ústavoch dokážu vytvoriť vedomosti, ktoré sa následne prenesú do praxe.
Je dobré, že program vlády v oblasti vzdelávania identifikuje ambiciózne ciele, ale podstatné bude najmä jeho ďalšie obsahové a časové rozpracovanie. Možno len súhlasiť, ak sa kladie dôraz na kvalitu, ktorá musí byť základom rozvoja vysokoškolského vzdelávania. Slovenské univerzity a vysoké školy sú súčasťou európskeho vzdelávacieho priestoru a je dôležité, aby sa aj kvalita ich činností hodnotila v porovnaní s bežnými štandardmi a praxou v krajinách Európskej únie.
Predpokladanú inštitucionálnu a následne finančnú diverzifikáciu vysokého školstva treba chápať ako prirodzený proces, ktorý vychádza z potrieb trhu práce a disponibilných ľudských a iných zdrojov. Vo svete je bežná existencia rôznych typov vysokých škôl, napr. výskumných univerzít a vysokých škôl, ktoré poskytujú kvalitné vysokoškolské vzdelanie na nižších stupňoch štúdia. K posilneniu výskumu univerzít môže prispieť aj navrhovaný rozvoj spolupráce medzi univerzitami a ústavmi SAV, ako aj koncentrácia vedeckého potenciálu podľa jednotlivých oblastí výskumu na tie univerzity, ktoré na to majú najlepšie predpoklady.
Je pozitívne, že sa majú zjednotiť kritériá na vymenovanie za profesorov, aby tituly boli porovnateľné z celoslovenského hľadiska a zohľadňovali aj medzinárodný aspekt. Pri formulovaní kritérií je však potrebné zohľadniť špecifiká jednotlivých odborov výskumu a vzdelávania. Rovnako za pozitívne považujem aj návrhy na podporu návratu absolventov doktorandského štúdia zo zahraničia a vytvorenie pozícií postdoktorandov.
V prípade miest postdoktorandov je vhodné vychádzať z bežnej praxe vo svete, aby toto obdobie bolo pre nich obdobím, ktoré prispeje k rozvoju ich výskumného potenciálu. Pre obe iniciatívy je však potrebné vytvoriť aj zodpovedajúce finančné podmienky, čo predpokladá zmeniť (najmä z hľadiska medzinárodného porovnania) kritickú situáciu vo financovaní vysokoškolského vzdelávania u nás. Výborné univerzity vo svete sa totiž popri vysokej internacionalizácii svojich činnosti vyznačujú aj dostatkom zdrojov, ktoré získavajú z viaczdrojového financovania, a tiež moderným systémom riadenia, ktorý ich oslobodzuje od nadmernej byrokracie a regulácie.
Z programu vyplýva dôraz na podporu prírodných a technických vied. Každý riešený problém má však aj spoločenský rozmer, a preto len spolupráca týchto vied so spoločenskými prinesie synergický efekt.
Jedným z možných riešení na uskutočneniu programu vlády je spracovanie koncepcie rozvoja vysokého školstva. Prípadná koncepcia sa musí prijať na základe konsenzu rozhodujúcich subjektov, ktorých sa týka a musí byť nadradená akejkoľvek politickej dimenzii. Preto by bolo vhodné, aby sa na jej príprave podieľali odborníci z univerzít, SAV, výskumných ústavov, ako aj z praxe. V nadväznosti na prijatú koncepciu bude potrebné upraviť legislatívne prostredie, napr. prijať nový zákon o vysokých školách.
Myslím si, že prijatie koncepcie a následné legislatívne zmeny sú nevyhnutným predpokladom na to, aby sa slovenské vysoké školstvo mohlo rozvíjať systémovo, s jasne definovanými cieľmi a prioritami a stabilne určenými pravidlami (vrátane akreditačných).
To prispeje k vytvoreniu prostredia stability a transparentnosti na vysokých školách a umožní im, aby svoje vnútorné procesy zamerali na kvalitné napĺňanie svojho poslania. To všetko však vychádza z predpokladu, že sa vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku skutočne stane prioritou.
Rudolf Sivák, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave