Kúpte si hneď dve mačky (komentár)

Majster na smrteľnej posteli pred posledným výdychom ešte stihne poradiť žiakovi: "Hlavne si nikdy nekupujte mačku". Po pohrebe majstra sa žiak obráti k priateľovi zosnulého a ten mu vysvetlí: Tvoj majster žil v mladosti spokojným životom, ten mu sťažovalo len veľké množstvo myší, ktoré sa zabývali v jeho chatrči. Susedia mu teda poradili, aby si zaobstaral mačku. Potom čo tak urobil, mačka rýchlo vychytala všetky myši a začala trpieť hladom. Rada susedov - kúp si kravu, bude mlieko pre mačku aj pre teba, bude sa ti dariť lepšie. Onedlho po kúpe kravy si musel zaobstarať aj pole, aby ju uživil a začalo to na neho byť priveľa. Na radu susedov sa oženil, aby to nemusel ťahať sám. Žena sa však neuspokojí len tak s nejakou chajdou...

Je to už pár rokov, čo som tu túto poviedko-radu prezentoval ako úvod do pohľadu na dopytový základ moderných ekonomík. Dnes by som tému rád ďalej rozobral a z časti prehodnotil. Ak si predstavíme ekonomiku o desiatich ľuďoch, kde si každý vyrobí tak akurát pre seba a tu a tam vypomôže susedovi, nemusíme do nej modelovať rast na to, aby boli všetci zabezpečení a spokojní. Nákup mačky nám potom v konečnom dôsledku skutočne len pridelí starosti. Začnime však na tento základ vešať niektoré reálie:

Kováč vyrobí pluh a namiesto toho, aby zjedol vola, použije ho na ťah. Razom ubudne dopyt po práci a aby sme ju nahradili, musíme ekonomika rásť. T.j. musíme "vymyslieť" nejaký spotrebo-dopyt, ktorý ho bude generovať. V zemiakovej ekonomike to ide jednoducho. Saturácia našich potrieb však dosiahla vrchol Maslowovho kopčeku, prácu strojmi (t.j. kapitálom) nahrádzame ďalej a zmysluplný noý dopyt však nie je. A mechanizmov, ktoré vyžadujú rast pre fungovanie našich ekonomík, je viac. Potrebujeme tak často uspokojenie rozmarov na strane jednej, aby sa cez rast a udržanie pracovných miest dosiahlo naplnenie základných potrieb na druhej strane.

Rast je minimálne vo vyspelých ekonomikách možné dosiahnuť z veľkej časti len vďaka popísanému mačaciemu mechanizmu. Alternatívne môžeme povedať, že je závislý na tzv. oniománii, čiže chorobnému nakupovaniu. Je ľahké filozofovať nad touto rozmarnou časťou rastovej spojky. A je pravdou, že z hľadiska spokojnosti materiálno zaistených je maslowovské šplhanie vyššie a vyššie dobré tak akurát na to, aby sme pochopili, že nikam nevedie. Ak chceme systém kritizovať, nesmieme zabúdať na druhú časť spomínanej spojky - ako bez rastu zabezpečiť potrebné. Naivných riešenie v štýle sociálneho inžinierstva máme dosť. História ai sedliacky rozum ale ukazujú, že tadiaľ cesta nevedie. Určitú odpovedí snáď môže byť onen bájny severský model. Ten je ale vo svojej fungujúcej forme len čerešničkou na torte celkovej spoločenskej vyspelosti (pozri Naša ekonomika na ceste k škandinávskemu štátu ...).

Globálna ekonomika ako celok trpí masívnym nedostatkom dopytu. Ten je teraz pravdepodobne sčasti cyklickým javom. Stačí pohľad na jednu sériu reklám v televízii, aby sme videli, že je aj chronický. Proste už to ide len s nutnou dávkou oniománie. Možno by sme však ani tak nemali Majstrovu radu brať. Možno je lepšie si tú mačku kúpiť, ak môžeme. Alebo radšej hneď dve, pretože dôvody sú tiež dva:

Niektoré skúsenosti sú neprenosné a zdá sa mi, že to platí aj tu. A druhý dôvod môžeme vo vyššie popísanej logike vnímať ako charitatívne. Nech sa majstrovo Tao veselo točí aj v ekonomike: Môj nákup je vašou prácou, vaša práca je vaším nákupom a ten je mojou prácou, ktorá sa mení v môj nákup.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.