Čaká nás rok mnohých núl. V rezerve štátneho rozpočtu svieti prvá, keďže sa ešte pred začiatkom roka vyčerpala do dna kvôli horšiemu očakávanému ekonomickému vývoju či platom učiteľov. Nálada v ekonomike sa tiež dostala takpovediac na nulu. Podľa včerajších čísel Štatistického úradu je totiž skoro taká zlá, ako v najväčšom víre prvej vlny krízy v roku 2009. Nula je takisto najčastejšia odpoveď firiem na to, koľko ľudí plánujú prijať v budúcom roku. Budú mať totiž čo robiť, aby zvládli útlm objednávok v kombinácii s vyššími korporátnymi daňami a nákladmi na dohodárov.
Nebezpečne k nule sa blíži aj šanca, že sa vláde podarí znížiť deficit verejných financií pod sľúbené tri percentá bez dodatočných opatrení. A že opäť nesiahne po zvýšení daní a odvodov, dnes už verí málokto. Veď aj súčasný úsporný balíček je namiešaný v pomere štyri k jednej v neprospech škrtov. Už dnes sa po chodbách niektorých ministerstiev opatrne šušká, že možno predsa len bude nevyhnutné nechať padnúť za vlasť 20-percentnú DPH-čku. Všeobjímajúce pokrčenie pliec po vypnutí diktafónu bola dokonca odpoveď jedného z Ficových ministrov na otázku o možnom zvýšení jej sadzby.
Už na konci januára budú vonku prvé čísla o príjmoch a rozpočet zrejme zaplače. Nebolo by teda prekvapením, ak by si vláda začala robiť pôdu na ďalšie opatrenia v daniach a odvodoch hneď po sviatkoch. Treba veriť, že to už zamestnávateľov na Slovensku poriadne nahnevá a vládu dotlačia aj k tým ťažším, no pre verejné financie nevyhnutným riešeniam – a to k naozajstnému uprataniu zbytočných výdavkov. Lebo by sa ľahko mohlo stať, že na konci budúceho roka sa niekto v Bruseli bude pýtať, ktorá nula to na Slovensku takto naplánovala.