Hneď v pondelok bola cena zlata stlačená pod 1650 USD a 31 USD. Ďalšie dva dni boli relatívne pokojné, avšak bolo to len ticho pred búrkou. Vo štvrtok a v piatok sa ceny drahých kovov vybrali prudko smerom dolu. Aj keď sme počas týždňa videli pár pokusov o to, aby sa cena zlata stabilizovala okolo 1650 USD a cena striebra v okolí 31 USD, celkový týždenný trend bol nastavený úplne inak. Prudko dolu.
Zlato uzavrelo nakoniec na úrovni 1610,1 USD, čo bolo o 57,1 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra sa znížila o 1,63 USD a uzavrela na 29,8 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 54,03 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 54,03 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 53,04). To znamená, že zlato nebolo až tak postihnuté prepadom ceny v pomere k striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 379,21 a prepadol sa o skoro 24 USD v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 143,9 čo bolo o 5,83 USD menej ako pred týždňom.
Čisté krátke koncentrované pozície veľkých bánk na COMEXe výrazne poklesli ako na zlate, tak tento krát i na striebre. Avšak faktom ostáva to, že údaje sú len do utorka minulého týždňa, čiže výrazný pokles cien vo štvrtok a v piatok nie je ešte zachytený. Avšak môžeme predpokladať, že krátke pozície sa na oboch kovoch u veľkých bánk znížili, vzhľadom na výrazný pokles ceny. Uvidíme.
Minulotýždňová predikcia legendárnej analytičky Louis Yamadovej bola presná. Zlato otestovalo hranicu 1600 USD. Jedným z vysvetlení prečo sa tak stalo, je to, že v Číne je Čínsky Nový Rok. Veľké banky pravdepodobne využili fakt toho, že fyzický dopyt z Číny bol z dôvodu sviatkov oslabený. Ďalšími dôvodmi bude presmerovaná likvidita smerom do akciových trhov, kde vládne divná eufória toho, že všetko je zachránené a čakajú nás len lepšie zajtrajšky. Podobná eufória bola na trhoch v roku 2007 tesne pred krachom Lehman Brothers. To, čo bolo plne v súlade s naším očakávaním bol pokles ceny striebra, o ktorom hovoríme už viac ako 3 týždne. Oba kovy poklesli pod svoje 200 dňové pohyblivé priemery, čo by mohlo veľké banky uspokojiť s ďalšími cenovými poklesmi. Ale kto vie. Pokles na krátkych pozíciách veľkých bánk, ako aj výrazné cenové straty oboch kovov, by mohli signalizovať dosiahnutie cenového dna. Ale s istotou sa to povedať nedá. Situácia je príliš chaotická a robiť predikcie je skôr hazard, ako reálny odhad. To, čo však ostáva s určitosťou je nevyriešená ekonomická situácia vo svete. Z tohto hľadiska je v dlhodobom horizonte zlato a striebro stále zmysluplnou investíciou. Dnes s celkom zaujímavou cenou.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Putin predpokladá koniec amerického doláru
Vladimír Putin vyhlásil, že americký dolár ohrozuje globálnu ekonomiku. A nerobil si len posmešky, či politické vyhlásenia. Na daný kolaps sa reálne pripravuje. Ruská centrálna banka nazhromaždila za ostatných pár rokov 570 ton zlata podľa dát z Medzinárodného menového fondu. Rusko má dnes skoro 1000 ton zlata, avšak stále je na 8-smej pozícií v oficiálnych zlatých rezervách po USA, Nemecku, MMF, Francúzsku, Taliansku, Čine a Švajčiarsku. Avšak Rusi si význam zlata uvedomujú. „Čím viac zlata krajina má, tým vyššiu suverenitu môže mať, keď príde kataklizma v podobe pádu amerického doláru, eura, britskej libry, či inej rezervnej meny,“ vyhlásil predseda Putinovej strany Fedorov. V oblasti zlata má Rusko i iné plány. Vyzerá to, že sa stane 3-tím najväčším producentom zlata na svete do roku 2015. Odhaduje sa, že Ruské zásoby zlata sa pohybujú na úrovni 10 % celosvetových podzemných zásob. Ich produkcia zlata sa približuje ku krajinám ako je Čína, Austrália, Južná Afrika, či USA. Rusko je dnes štvrtým najväčším producentom zlata, keď sa v krajine vyťažilo približne 226 ton zlata v roku 2012 a na rok 2013 sa odhaduje produkcia vo výške 238 ton.
Dopyt po zlate v roku 2012 klesol o 4 % resp. o 176 ton. Vyplýva to zo správy zverejnenej World Gold Council. Hlavnými dôvodmi je nižší dopyt zo strany priemyslu a z hľadiska geografického je to nižší dopyt z Indie. Celkový dopyt v roku 2012 bol na úrovni 4405 ton. Pokiaľ si uvedomíme, že 2600 ton je ťažba nového zlata a že približne 600 – 700 ton ostáva v krajinách ako je Čína a Rusko, ktoré zlato na trh neumiestňujú, tak až 2505 ton zlata (zásoby a recyklácia) zmenilo v roku 2012 svojho majiteľa, čo bol približne 7 % pokles oproti minulému roku. Ak sa však na obchod so zlatom pozrieme v nominálnom vyjadrení, ten dosiahlo rekord vo výške 236,4 mld. USD. Rekordné nákupy zároveň realizovali i centrálne banky, ktorých dopyt sa zvýšil o 17 %, resp. kúpili 534 ton zlata, čo bol najväčší dopyt po zlate za ostatných 48 rokov, resp. od roku 1964. Dopyt centrálnych bánk bol tlačený primárne dopytom z bánk z rozvojových trhov.
Miliardár Soros zredukoval svoju investíciu do zlata v najväčšom fonde SPDR Gold Trust a Louis Moore Bacon predal celú svoju investíciu v SPDR a znížil svoj podiel v zlate v Sprott Physical Gold Trust. Paulson & Co., najväčší investor v SPDR, si svoju investíciu vo výške 21.8 miliónov podielov zatiaľ ponechal. Tieto pohyby zvýšenej nervozite na trhu s drahými kovmi neprospejú a môžu spôsobiť ďalší výpredaj zlata. Vedia teda títo investori niečo, čo my nie?
Na strane druhej sa objavili správy od finančného novinára Byrona Kinga o tom, že veľký nemecký producent automobilov nakupuje vo veľkom striebro a skladuje ho vo Švajčiarsku. Dôvodom je to, že nepovažuje už striebro za komoditu, ktorá sa dá získať vtedy, keď ju bude reálne potrebovať do výrobného procesu. Inými slovami sa obáva budúcich dodávok striebra. Je to signál, o ktorom tak často píše Ted Butler, že veľkí priemyselní producenti začnú skupovať zásoby striebra, keď začnú cítiť problém s dodávkami kovu? Bohužiaľ na to odpovie len budúcnosť.
Dovoz zlata do Indie dosiahol minulý mesiac rekordnú úroveň, keď indická vláda vyhlásila, že zvýši dovoznú prirážku na zlato. Do krajiny v januári doviezli 100 ton zlata, čo bolo o 40% viac ako bol priemer za ostatných 18 mesiacov.
Európsku úniu trápi recesia
Po optimistických verziách správ o tom, že v Európe je už všetko vyriešené, sa krajiny euro klubu vo štvrtom štvrťroku 2012 prepadli o 0,6 % a celá EU o 0,5 %, čo bolo mierne pod očakávaniami. Padali Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, či Španielsko. Export sa v decembri prepadol o 1,8 % a import klesol v rovnakom období o 3%. To signalizuje nielen pokles sily domácej spotreby, ale i širší pokles v globálnej ekonomike. Ale politici sú stále optimistickí.
Naposledy to bol nemecký minister hospodárstva, ktorý uviedol, že “tento pokles je len dočasný. Počas roku sa Nemecko opätovne naštartuje. Naznačujú to súčasné indikátory, či prieskumy medzi podnikateľmi.“ Takže optimistickí by sme mali ostať i my. Stačí sa pohrať opätovne so štatistickými pohľadmi na vec. Pokiaľ sa totižto pozriete na priemyselnú produkciu na medzi mesačnej báze, môžeme ostať optimistickí, pretože tá rástla o 0,5 % v EU 27-čke a dokonca o 0,7 % v eurozóne. Optimizmus vás môže opustiť, ak sa na dáta pozriete z medziročného hľadiska, kedy sa priemyselná produkcia prepadla o 2,3 % v 27 krajinách EU a o 2,4% v eurozóne. Tak si vyberte.
Vzhľadom na pokles HDP vo Francúzsku, sa prestáva predpokladať, že krajina naplní svoje sľuby ohľadne dosiahnutia cieľov stanovených zástupcami krajín eurozóny v rozpočtovej politike. Opätovne pokojný ostáva francúzsky minister financií, ktorý si predsa len myslí, že krajina dosiahne rast na úrovni 0,8% HDP a naplní svoje rozpočtové ciele. Takí optimistickí už nie sú analytici, ktorí skôr predpokladajú v krajine nulový rast, resp. recesiu. Francúzsko sa zároveň rozhodlo bojovať proti daňovým únikom tak, že zníži limit na hotovostnú transakciu na maximálnu výšku 1000 euro od roku 2013 s výnimkou nerezidentov, ktorí budú môcť zaplatiť v hotovosti do 10 000 euro, čo je však o 5000 euro menej, ako platilo doteraz.
Kríza začína byť reflektovaná i kultúrnym spoločenstvom. Príkladom je uvedenie troch premiér filmov z Grécka na Berlínskom medzinárodnom festivale, ktoré reflektujú neutešenú situáciu v tejto krízou postihnutej krajine. A nie je sa čomu čudovať. Nezamestnanosť v grécku dosiahla nové maximá pričom u mladých ľudí dosiahla až 60 %, čo znamená, že každý šiesty Grék vo veku od 15 do 24 rokov je nezamestnaný. A podobná situácia je i v Španielsku, kde nezamestnanosť mladých dosiahla 55,6 %. Stavebný priemysel v Grécku padá rovnako voľným pádom. Prepadol sa o 66,6 % na ročnej báze.
Podľa štúdie Ernst & Young dosiahli európske banky eurozóny rekordnú výšku toxických pôžičiek – pôžičiek, ktoré sa nesplácajú vôbec, resp. sú splácané len čiastočne. Predpokladá sa, že toxické pôžičky dosiahli úroveň 918 mld. euro, čo je až 7,6 % všetkých pôžičiek v eurozóne. Rekordérmi sú Španielsko (15,5%) a Taliansko (10,2%), naproti tomu v Nemecku je takýchto pôžičiek len 2,7%. Keď vychádzame z toho, že Španieli majú údajne len 15,5% toxických pôžičiek, pripočítame k tomu ich padajúci trh s nehnuteľnosťami, ako aj problémy s ekonomikou, štúdia je možno až príliš optimistická, oproti skutočnej realite.
Japonský minister hospodárstva vyhlásil, že by chcel, aby priemyselný index Nikkei dosiahol 13 000 bodov do konca Marca, čo by bol až 17 % nárast. Čo to znamená, resp. čo sa v Japonsku udialo, aby sa také niečo stalo realitou? Žeby to boli zmenené regulácie, lepšie podnikateľské prostredie, znížené dane, nový technologický pokrok, či nejaké nové ohlásené reálne investície? Asi nie. Skôr sa jedná o ďalší signál toho, že Japonsko sa inšpiruje od USA a bude výrazne uvoľňovať svoju monetárnu politiku, ktorá by nafúknutie akcií mohla spôsobiť – avšak bez reálneho základu.
Z USA prišli aj pozitívne správy. Federálny rozpočet bol v januári po 8 mesiacoch opätovne raz v prebytku vo výške 2,9 mld. USD. Hlavným dôvodom boli dodatočné príjmy zo zdanenia niektorých príspevkov zo sociálneho systému, čo spôsobilo, že sa deficit rozpočtu znížil na 290,4 mld. USD, čo bolo skoro o 60 mld. USD menej ako minulý rok. Škoda len, že USA sa za ostatné 4 roky zadlžovali každý rok o viac ako 1 bilión USD. Tento ročný rozpočtový schodok je zatiaľ naplánovaný vo výške „len“ 845 mld. USD. Nepotešili však nové čísla z programu Food Stamp. V ňom sa opätovne zvýšil počet poberateľov o 141 000 za mesiac a program tak má až 47,7 miliónov poberateľov, čo je 23 miliónov domácností, ktorým federálna vláda prispieva mesačne 281 USD.
Prehľad týždňa pripravil Matúš Pošvanc, upner.com