Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.01.2013, 00:04

Boom v Mexiku je zázrak, tvrdia analytici

Krach Lehman Brothers nespôsobil zrútenie mexickej ekonomiky, hoci sa to čakalo.

Spojené štáty mexické, ako znie celý názov Mexika, je latinskoamerický štát v južnej časti Severnej Ameriky medzi Karibským morom, Mexickým zálivom a Tichým oceánom. Rozloha štátu je 1 972 547 km².

Krajina má takmer 110 miliónov obyvateľov, je federálnou republikou rozdelenou na 31 štátov a federálny dištrikt. Úradným jazykom je španielčina. Okrem kontinentálnej časti patrí Mexiku tiež 277 ostrovov v Tichom oceáne a 174 ostrovov v Karibskom mori a Mexickom zálive.

Mexiko a krízy v 20. storočí

Makroekonomická politika zo 70. rokov minulého storočia ponechala Mexiko v situácii, kedy bolo značne zraniteľné voči externým vplyvom. Preto na začiatku 80. rokov na Mexiko dopadla najhoršia ekonomická kríza od začiatku minulého storočia. Problémom pre Mexiko boli klesajúce ceny ropy, vysoké úrokové sadzby vo svete, rastúca inflácia, chronicky nadhodnotené peso a tým pádom výrazne sa horšiaca platobná bilancia. To všetko podnietilo masívny únik kapitálu von z krajiny.

Mexická vláda bola doslova prinútená pristúpiť k devalvácii tamojšej meny, a to hneď trikrát v priebehu roka 1982. Devalvácia ďalej podnecovala infláciu a zabránila oživeniu v krátkom čase. Okrem toho devalvácia spôsobila rapídny pokles reálnych miezd a zvýšila zaťaženie súkromného sektora pri splácaní svojich záväzkov v amerických dolároch. Odrezanie od možnosti ďalších úverov spôsobilo, že vláda vyhlásila nedobrovoľné moratórium na splátky dlhu v auguste 1982 a nasledujúci mesiac oznámila znárodnenie súkromného mexického bankového systému.

Vtedajší prezident Mexika, Miguel de la Madrid, musel znížiť drasticky verejné výdavky, musel stimulovať export a podporovať hospodársky rast, aby sa mu podarilo zlepšiť obchodnú bilanciu. Následné obdobie bolo pre krajinu náročné, ekonomika sa dostávala do solídnej kondície veľmi pomaly. Ekonomika bola dusená zvnútra príliš vysokými úrokovými sadzbami a len vzácnou možnosťou získať akýkoľvek úver. Na jednej strane bola nutnosť držať úrokové sadzby vysoko, aby tlmilo Mexiko inflačné tlaky a aby vďaka vysokým úrokovým sadzbám zamedzila ešte väčšiemu úniku kapitálu do zahraničia.

V rokoch 1983-1988 rástlo tamojšie HDP priemerným tempom o 0.1 percenta, pričom inflácia dosahovala v priemer úroveň 100 percent. Verejná spotreba nedosahovala ani úroveň 2 percent, o súkromnej spotrebe sa v podstate nedalo ani hovoriť. Investície poklesli o 4 percentá, verejné investície až o hrozivých 11. Disponibilné príjmy poklesli pre jednotlivcov o 5 percent.

Pri nástupe nového prezidenta Carlosa Salinasa sa zmenilo kompletne ekonomické myslenie vlády. Salinas chcel dosiahnuť v horizonte piatich rokov rast HDP o 6 percent, pričom tento cieľ mal byť naplnený vďaka rozsiahlym verejným investíciám, podporou súkromných investícií cez privatizácie štátnych podnikov a znížením zahraničného dlhu. Výsledok sa dostavil v roku 1994, kedy mexické HDP vzrástlo o 4 percentuálne body.

Krajina sa však dostala na konci toho istého roka do ďalších problémov. Mexické peso oslabilo v priebehu jedného týždňa z úrovne 4 peso za dolár až na úroveň 7.20 peso za jeden americký dolár. Kvôli tomuto prepadu bol odhad ekonomického rastu v nasledujúcom roku znížený až na -7 percent, keďže s takto slabou menou okamžite poklesla spotreba.

Prílišné oslabenie menového páru však nenechalo chladnými Spojené štáty, ktoré na devízovom trhu začali masívne nakupovať peso a následne sa snažili vypomôcť Mexiku pôžičkou v objeme 50 miliárd dolárov, ktorá mala slúžiť na zastabilizovanie krajiny a opätovné naštartovanie ekonomického rastu. Aj vďaka tejto pomoci sa tamojšia mena ustálila na úrovni 6 peso za dolár, v roku 1996 krajina opäť ekonomicky vzrástla a vyššie spomenutá pôžička bola splatená predčasne už v roku 1997.

Súčasnosť Mexika

Svetová hospodárska kríza vyvolaná krachom americkej investičnej banky Lehman Brothers spôsobila výrazný pokles ekonomickej aktivity vo svete a Mexiko nebolo výnimkou. Časopis Forbes vtedy predpovedal dokonca „Mexican Meltdown“, čo vo voľnom preklade možno chápať ako mexické zrútenie. Dôvodom pre toto označenie je fakt, že až 80 percent mexického exportu smeruje do USA, kde v roku 2009 došlo k enormnému poklesu spotreby. Forbes ďalej očakával, že mexická nezamestnanosť vzrastie z vtedajších 4.1 percenta trojnásobne až na dvojciferné číslo. Tieto predpoklady sa však nenaplnili, nezamestnanosť v Mexiku dosiahla svoje maximum v septembri 2009 a číslo 6.27 percenta nebolo až také zlé. Aktuálne sa nezamestnanosť dostala k úrovni 5 percent a práve nízka nezamestnanosť je to, čo Mexiku dopomohlo k pozitívnym makroekonomickým číslam, keď len maloobchodné tržby vzrástli podľa posledných októbrových údajov medziročne o 3.5 percenta. Niektorí analytici sa zhodujú, že mexický boom v posledných dvoch rokoch by sa dal označiť slovíčkom „zázrak“. Veď rok 2010 priniesol pre krajinu 3.9 percentný rast HDP a rok 2011 sa Mexiko tešilo z 5.5 percentného rastu ekonomiky.

Podľa predbežných údajov by minuloročné HDP mohlo vzrásť o 5 percent. Nečudo, že Mexiko pomaly stiera rozdiely medzi ním a jeho regionálnymi rivalmi.

Súčasný prezident Enrique Peňa Nieto dokonca odštartoval národnú krížovú výpravu proti hladu, keďže až polovica z obyvateľstva krajiny je považovaná za chudobnú. Za inšpiráciu si vzal úsilie bývalej brazílskej hlavy štátu Luiza da Silvu, ktorý v rokoch 2003 až 2009 rozsiahlymi reformami vymanil z chudoby 20 miliónov Brazílčanov. Aj to svedčí o tom, že krajine sa momentálne ekonomicky darí a tento trend by mal byť potvrdený aj v roku 2013.

Odvrátená tvár Mexika

Situácia však nie je všade taká priaznivá, ako hovoria čísla a politici. Najväčším mexickým nepriateľom sú drogové kartely, ktoré na dennej báze terorizujú najmä menšie mestá. Bývalý prezident Felipe Calderon nasadil na boj proti nim ešte v roku 2006 cez 50-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Napriek tomu tomu sa doteraz nepodarilo nastoliť poriadok a počet mŕtvych neprestajne narastá. Posledné údaje hovoria o 55-tisícoch obetí od začiatku ozbrojenej ofenzívy. OSN odhaduje hodnotu príjmov tamojších drogových kartelov medzi 18 až 39 miliardami dolárov ročne. Približne 1 miliardu následne používajú na uplácanie štátnej polície.

V niektorých častiach krajiny práve na nestabilnú situáciu dopláca cestovný ruch, ktorý by v prípade bezpečnej situácie mohol prekvitať. Kým v prípade iných destinácii počet turistov medziročne narastá, Mexiko navštívilo v roku 2011 o pol percenta menej ľudí, než v roku 2010. Vďaka príjmom z cestovného ruchu pritieklo do krajiny v uplynulom roku viac než 12 miliárd dolárov.

IPO a Mexiko

V roku 2012 bolo celkovo vo svete ohlásených 1651 primárnych úpisov, čo predstavuje pokles oproti roku 2011 o 32.20 percenta. Objem uskutočnených úpisov za rok 2012 dosiahol hodnotu 3.74 bilióna dolárov, čo aj napriek nižšiemu počtu úpisov predstavuje medziročný nárast o 10.42 percenta. Štáty v Latinskej Amerike tradične nedosahovali vysoký počet IPO, Mexiko nebolo výnimkou.

V krajine v roku 2012 vstúpilo na burzu iba 9 spoločností. Objem z týchto úpisov dosiahol úroveň 41.23 miliardy dolárov, pričom až 99 percent z tohto objemu získali spoločnosti z finančného sektora.

Bolsa Mexicana de Valores

Mexická burza cenných papierov je jedinou burzou v krajine. Je situovaná na ulici Paseo de la Reforma, ktorá je najdôležitejšou ulicou v Mexicko City. Celková hodnota domácej burzy bola na konci roka 2010 na úrovni 409 miliárd dolárov, rok na to sa kapitál na burze rozrástol až na 460 miliárd. To znamená, že je druhou najväčšou burzou v regióne Latinskej Ameriky, hneď za brazílskou burzou. Čo sa týka územia Ameriky, Bolsa Mexicana patrí na piatu priečku.

Mexická burza, podobne ako napríklad Deutsche Bӧrse, je verejne obchodovateľná od roku 2008. Burza zahŕňa 13 indexov, pričom najväčšiu výpovednú hodnotu o výkonnosti trhu v Mexiku má index IPC.

Indice de Precios y Cotizaciones – IPC

Čo je index S&P 500 pre americký akciový trh, to isté znamená aj IPC index pre Mexiko. Index je vážený podľa trhovej kapitalizácie a vznikol ešte v roku 1978. Obsahuje 35 najväčších spoločností, pričom každá má trhovú kapitalizáciu vyššiu, než je 100 miliónov dolárov.

Index je upravovaný každých 6 mesiacov a žiadna spoločnosť nesmie mať váhu vyššiu než 10 percent. Trhová kapitalizácia indexu je na úrovni 2.57 bilióna peso, čo je v prepočte približne 204 miliónov amerických dolárov.
V aktuálnom mesiaci dosiahol index historické maximum na úrovni 45320 bodov. Index obsahuje primárne mexické spoločnosti, z ktorých najznámejšie sú America Movil, Wal-Mart de Mexico, Fomento Economico Mexicano, Grupo Mexico, Grupo Televiso a Grupo Financiero Banorte.

Ivor Lehoťan
Ivor Lehoťan

analytik forexpro.sk

Capital Markets

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.