Čo spôsobí katastrofu (komentár dňa)

Agentúra Moody´s ponechala síce Nemecku rating AAA, ale dodala, že s negatívnym dopadom, kvôli budúcim nákladom, ktoré Nemecko znáša svoje skrze najrôznejšie záchranné programy. Úplne rovnakým spôsobom si agentúra posvietila na Holandsko a Luxembursko. Naopak, v prípade Fínska zostal najlepší rating úplne a bez výhrad zachovaný. Prečo?

Pripomeňme, že Fínsko žiada pre svoju účasť na záchranných programoch kolaterál. Analytici a agentúry si to väčšinou preložili tak, že kríza eurozóny začína zasahovať jej samotné jadro. Nemecko sa proti výroku agentúry Moody 's tvrdo ohradilo. Nemecké rozpočtové vyhliadky vraj zostávajú úplne stabilná, fiškálna základy tamojšej ekonomiky sú zdravé a nemecká účasť na záchranných programoch nie je žiadnou novou správou.

Kde je pravda? A existuje vôbec nejaká? V spravodlivom svete (taký neexistuje) by bolo správne, aby ratingové agentúry po roku 2008 nikto nebral vážne, pretože ich povesť má byť zničená. Rokovania agentúr, ktoré dávali AAA banke Lehman Brothers alebo Grécku, by sa dokonca dalo považovať za podvodné. Komu snáď nestačí toto, mohol si všimnúť, že po znížení ratingu Spojených štátov agentúrou Standard & Poor 's sa výnosy z amerických dlhopisov znížili. Nemecká vláda má v tomto prípade tiež pravdu: žiadna nová správa.

No nestalo sa, agentúry ďalej hýbu trhovým sentimentom a médiá naďalej vyrábajú titulky z ich výrokov. V tomto prípade je však problém v tom, že verdiktu agentúry môže hocikto zasielať hodnotové zafarbenie v zmysle toho, čo je správne a zlé. A médiá ovplyvňujú verejnú mienku a to zase politiku. Ak dá agentúra lepší verdikt Fínsku, ktorého prístup k záchrane eura je vlažný či skôr studený a ktoré žiada za svoje pôžičky kolaterál, bude to mať jediný efekt: špeciálny kolaterál budú časom žiadať aj vlády v Holandsku, Nemecku a pod.

Ďalší problém: ak by sa financovanie dlhu Nemecka mierne predražilo a financovanie dlhu napríklad Španielska naopak zlacnilo, bude to náznak riešenia či normálneho vývoja. Je predsa zrejmé, že ak sú úroky na financovanie nemeckého dlhu dokonca negatívne a španielske sedempercentné, je to úplne absurdné. Pozitívny vývoj by však musel znamenať, že ratingová agentúra zlepší rating na periférii a zhorší ho v jadre. Lenže agentúra znižuje rating na periférii a hrozí, že ho zníži aj v jadre. To potom vyzerá na to, že skôr než analýzou sa agentúra riadi stádovým myslením: skôr bol dopyt po tom, aby mali všetci AAA, teraz je zase v móde, aby sa všetkým ozlomkrky znižoval rating.

Navyše: keby sa Nemecko odmietlo podieľať na solidárnej záchrane eurozóny, tá sa rozpadne a zostane tvrdšie nemecké euro. To však posilní, vymaže nemeckú konkurencieschopnosť a tamojšia ekonomika sa môže prepadnúť o desiatky percent. Až potom bude financovanie nemeckého dlhu neúnosne drahé. Takže ak znížiť rating Nemecku, potom paradoxne skôr preto, že so záchranou eurozóny váha, a nie preto, že so záchranou eurozóny budú spojené nejaké náklady.

K cene dlhopisov sa tiež vyjadrila Gillian Tettová. V normálnych časoch investori sledujú pri investovaní do dlhopisov výnos a riziko. Lenže ak je v hre okrem obyčajného rizika ešte katastrofa či armagedon (prepad ekonomiky o desiatky percent), potom sa stane hlavným motorom rokovaní investorov práve obava z katastrofy. Možno boli časy, keď žiadna katastrofa nebola v hre, skôr výnimočne. Lenže v pohľade na to, čo spôsobí katastrofu, sa líšime: niekto si myslí, že katastrofu spôsobia pokusy zachrániť eurozónu, niekto zase, že katastrofu spôsobí nečinnosť a váhavosť. Záchrana eurozóny pritom nemusí byť taká drahá. Stačí vybudovať inštitúcie s dostatočnou silou a kapacitou a zasiahnuť, keď bude treba.